Showing posts with label anime. Show all posts
Showing posts with label anime. Show all posts

Wednesday, February 29, 2012

Jeden z dôvodov, prečo som dopozeral Bleach do 302. epizódy (so far)

302.

Príbehová linka Bleachu, čo sa od prvého dielu, podkresľujúc vnútorné konflikty, odvíja epickými bojmi, plejádou ostentatívnych charakterov v ich meniacich sa podobách a pomedzi obrazy ich spektakulárnych výčinov, sa rozmotáva a ja si môžem užiť posledné epizódy uzatvárajúce pôvodnú ucelenú story o šinigami, sebaobetovaní, arrancaroch, súnáležitosti náhradnej rodiny organizovanej formou polovojenských jednotiek, prízrakoch, pasákoch prevádzkujúcich cukrovinky, stredoškolákoch, hovoriacich mačkách a pod., ktorú som si za posledné mesiace tak obľúbil.


„Sily dobra“, čiže kapitáni Gotei 13 padli a ultimátny záporák mieri do hrdinovho rodného mesta, aby tam zavŕšil svoj ultimátny plán a jediný, kto ho má ešte šancu zastaviť, je Ičigo za predpokladu, že dokáže ovládnuť poslednú ultimátnu bojovú techniku – saigo gecuga tenšó. Znie to ako klišé, ale takto to má byť. Všetko smeruje k vyvrcholeniu, aké možno vidieť raz za tristo dielov nejakého seriálu... Dovtedy budeme sledovať Ičigov vnútorný svet zaplavený vodami beznádeje, jeho posledný tréning za hranicami priestoru a času a snehobiele zlo, ktoré kráča ulicami zakliateho mesta (this sentence has been brought to you by Spoiler-Proof-Neko-Reviews!™ For all your spoiler-free needs...).


V príbehoch, kde sa hrdinovia pohybujú medzi alternatívnymi realitami sú najzaujímavejšie situácie juxtapozície nekoherentných prvkov z nich – inými slovami, čo sa stane when two worlds collide... Hrdina na výprave v magickom a neznámom svete je ústredným, nesmierne príťažlivým archetypálnym príbehom, ktorý sa prelína celými našimi dejinami a mytológiou všetkých  kultúr. Moderné rozprávky, ktoré sa tohto modelu vedome či podvedome držia, dobre vedia, prečo tak činia – takto dokážu prehovárať k čomusi hlboko ľudskému v našom vnútri, čomusi, čo sme zdedili od stoviek predošlých generácii.


Bez toho, aby som zabŕdal do slávnej teórie monomýtu Josepha Campbella, ktorý bol, je a bude úspešne uplatňovaný vo všetkých hrdinských, fantastických a dobrodružných príbehoch (George Lucas ostatne vystaval svoje Star Wars presne podľa tejto fundamentálnej mytologickej šablóny), len poukážem na to, že práve naša náchylnosť k tomuto druhu rozprávania, naša podvedomá znalosť jeho zvratov, kríz a rozuzlení, uložená hlboko v našom kolektívnom nevedomí, je to, vďaka čomu si dokážeme užiť scény, v ktorých Ičigo musí prekročiť prah medzi svetmi, získať na svoju stranu mocných šinigami pomocníkov, zachrániť „princeznú“ Orihime, „zomrieť“, aby porazil Ulquiorru a „zmieriť sa s otcom“, aby mohol čeliť konečnej skúške.


Osobne mám na týchto príbehoch najradšej situácie, keď sa prvky „fantastického“ sveta dostanú do sveta „reálneho“ – a je pre mňa najlepším možným zakončením, ak sa hrdina musí vo svojom svete vysporiadať s protivníkmi, s ktorých ekvivalentmi sa potýkal na svojich výpravách mimo neho. Musí zúročiť všetko, čo sa naučil, aby zachránil svoju rodinu a komunitu a kontinuitu svojej reality, od ktorej síce unikal, no ktorá nakoniec vždy zostane tým miestom, kde môže nájsť útočisko, budúcnosť a miestom, kde by vyrozprával svoj príbeh. Ale len v prípade, že uspeje a ostane niekto, kto by mu mohol načúvať...

Monday, February 20, 2012

Bleach episodes 276 - 279

276. & 277.

Keď som pri štedro prehnaných bojových scénach v niektorých z nedávnych dielov poznamenával, že to pripomína, akoby po sebe protagonisti vrhali atómovky (táto asociácia sa obzvlášť podsúvala pri Ičigo-Ulquiorra volejbale), ani som netušil, ako blízko som k pravde. V dieli 276 (slovom: dvestosedemdesiatšesť!) sa toho veľa nestane, zástupca Omaeda akurát zdržiava, kým sa Soi-Fon stačí „preskupiť“ a vytiahnuť toto:

Soi-fon nám konečne ukáže svoj bankai. Mmmm...

Porovnajte s ručným odpaľovačom nukleárnych hlavíc "Davy Crockett", vyvinutým počas studenej vojny:


Napriek rozmerom schopností, ktoré postavy používajú, je obdivuhodné, ako sa tvorcom dlhodobo darí neprekračovať hranice dobrého vkusu. Sily na proti sebe stojacich stranách sú vždy dosť vyvážené na to, aby dej ostával napínavý a aby divák neodmietol kredibilitu toho, čo sa odvíja pred jeho očami. Na tomto mieste by som sa ešte chcel zamyslieť, ako dlho sa bude dariť udržiavať tento trend – od začiatku seriálu sa postupne hranica hrdinných schopností hlavných predstaviteľov posúva ďalej a ďalej, až sa to dostáva do situácie, keď taký Ičigo (vo svojej „vikingskej“ forme) je už prakticky nesmrteľný. Na jednej strane je to zadosťučinenie sledovať, ako sa obľúbená postava za tie roky (v mojom prípade mesiace) sledovania seriálu vypracuje, na strane druhej každý takýto vývoj musí mať určitý strop, aby aktuálne dianie ostalo proporčne vhodné a nezatieňovalo významné momentov z minulosti seriálu.


Apropo aktuálne dianie. V týchto dieloch sa konečne rozprúdi duel medzi nonšalantným Kjórakuom a rovnako nonšalantným pištoľníkom Starkom. Táto dvojka vyžaruje také množstvo nedbalej elegancie, že by ich dlhší pobyt v jednej miestnosti s Johnnym Deppom prinútil kapitána Čiernej perly oholiť si bradku a vyplakať očné linky. No hoci ich nechuť bojovať je pomerne osviežujúca, možno by sa ich vzájomné slovné prestrelky patrilo okoreniť väčším množstvom uštipačných hlášok. Predsa len, existuje hranica, za ktorou už človeku repliky typu „Chcem vidieť tvoj bankai!“ „You show me yours, I’ll show you mine!“ začnú liezť na nervy a face-off eastwoodovských drsňákov začne pripomínať prvé vzájomné oťukávanie v klube Modrá ustrica...

"Eh.. ummm... som poctený... aahaha, ospravedlňte ma, náhle som si spomenul, že som doma zabudol dať do chladničky nejaké ustrice, tak zatiaľ, echm..."
         
                                                                                                                        60%
 278 & 279

Just as the sh!t slowly approached the fan... sa nám pomer síl zase pekne premieša. Keď sa zdalo, že Espáda je zdecimovaná, dvaja z najlepších šinigami končia uzemnení s bolesťami v krížoch, z ktorých by im nepomohol ani orbitrek, a obloha praská vo švíkoch bod záplavov menosov, zjavuje sa na scéne dlho očakávaná posila visored a chcel by som vás upozorniť na to, že na tomto mieste sa mi podarilo dosiahnuť rekordnú saturáciu vety blíčovskými odbornými termínmi v kurzíve. Nechajme teda nasýtené výrazivo odpočinúť a preorientujme sa na laické výkriky obdivu k týmto dvom epizódam.

Wonderweiss síce vyzerá ako retard, ale kapitána Ukitakeho dostane jednou ranou. Nehovoriac o tom, že má ochočeného menosa rozmerov lovecraftovského Prastarého božstva.

Príchod Šindžiho a jeho partičky po dlhej prestávke teda vyvolal mnoho výkrikov entuziazmu v radoch publika – a je sa veru nad čím nadchýnať – konečne môžeme sledovať veľkorysé ukážky bojových schopností jednotlivých visored, ktoré sme doteraz mohli len tušiť: silové polia, „dirigent“ žmýkajúci menosov pohybmi prstov ako Brian Adams svoje čierne froté uteráky po koncerte, kopajúce dievčatko, dievčatko so sieťkou a Šindžiho katana sa konečne priblíži len na milimetre od Aizenovej kučierky...!!! Hmmm, na druhej strane, ako to tu píšem, neznie to ani zďaleka tak pôsobivo. To nič, kto nevidel, aj tak ťažko uverí.


Sú to jedny z tých dielov, ktoré vás zhypnotizujú a prišijú vám zadnice k čalúneniu, takže vám neostáva iné, než si pozrieť ďalší diel. Toto je pocit, ktorý dobre poznajú ľudia, čo zapredali dušu Bleachu. Toto je odmena za to pracné prekopávanie sa haldami nahlúplych vyplňujúcich epizód a iných s*ačiek, čiže proces, na ktorý nie je bežný divák stavaný, ale ktorý je pri sledovaní nekonečných japonských anime veľmi frekventovaný a prináša veľkú dávku uspokojenia (that said: tisícdielneho Naruta sa kvôli tomuto pocitu rozhodne sledovať nechystám :,). Divácke sebazaprenie je odmenené veľkolepým defilé obľúbených charakterov v hraničných situáciách, nasmerovaných do niečoho, od čoho očakávam kataklizmatické vyvrcholenie výborného šónen anime.


                                                                                                                       85%

Saturday, February 18, 2012

Bleach episode 275 v japonskom kultúrnom kontexte

275.

Tak som spravil Bielu opicu (nie, to nie je pomenovanie jednej z nadprirodzených kidó techník, čo používajú v Bleachi, je to biely sypaný čaj z Prioru) a pustil sa na ďalší diel, ktorému dominuje duel kapitánky Soi-Fon a kráľa Barragu. Keďže sa prepracúvame k „hlavnému chodu“ konfliktu celého anime, môžete zabudnúť na nejaké kendíčkovské pošťuchovanie – protagonisti jedným úderom rúcajú celé mestské štvrte!

O nejakej „subtlety“ už hovoriť nemožno. No i tak sa tu objaví niekoľko prekvapivých momentov – medzi nimi Barragova ressurectión forma a odhalenie, ktorý zo smrtiacich aspektov tento senilný dědek stelesňuje.


Aby som tomuto útvaru dodal punc intelektuálneho diskurzu, budem teraz chvíľu hovoriť o súvislosti Bleachu a tradičnej samurajskej mentality. Kto už pár dielov tohto ľúbeho anime videl istotne si povšimol, že sa bojujúci súperi poväčšinou vzájomne predstavia (a ak sa NEpredstavia, rozvedú do detailov prečo tak neučinili) a len veľmi vzácne sa bojuje inak ako jeden na jedného.

Jeden nemusí mať prečítanú samurajskú bibliu Hagakure, aby si uvedomil, podľa akých princípov je to koncipované. Keď sa v trinástom storočí Kublajchánove hordy vylodili v Japonsku, nestačili sa vynačudovať, čo to tí šprtci predvádzajú. Títo plecnatí Mongoli (opomeňme, že v skutočnosti väčšinu z ich stotisícovej armády tvorili vytrasení čínski otroci) takmer popadali od smiechu zo svojich malých škaredých koníkov, keď im japonskí samurai začali recitovať svoje úctyhodné rodokmene. S takýmito ťažkosťami sa protagonisti Bleachu našťastie potýkať nemusia – sú totiž etnicky všetci tej „správnej“ strane. :,]


Najväčším prekvapením tejto epizódy je, že jedna z hlavných postáv príde o ruku po zásahu Barragovou Respirou... načo zatĺkať: Omaeda je nútený svojej kapitánke končatinu ufiknúť mečom, aby ju bleskurýchlo sa šíriaca gangréna neohlodala ako Pikaču alkalickú batériu!! Krása. Nepamätám sa, že by niekto v Bleachi utrpel permanentné zranenie... (pevne verím, že bude permanentné, inak by to bolo divácke naťahovanie, na ktoré som alergický)

Zhrnutie: krásne rozbehnutá akcia s charakternými postavami a opulentnou dávkou správne dávkovanej deštrukcie a dobre mierené cero ako čerešnička. 
  

70% +10% za Soi-Foninu ODHNÍVAJÚCU RUKU (mľask!)

Friday, February 17, 2012

Bleach episode 274

274.

Okay, tak po zimnej prestávke pokračujeme v recenzovaní Bleachu. Nastal rozhodujúci boj medzi šinigami a arrancarmi, ktorý odhadujem bude trvať ešte nejakých 40 dielov... a ak autori budú naďalej zmätene preskakovať medzi jednotlivými dielčimi súbojmi, tak im to ani nedá veľa práce zaplniť! Aby ste si predstavili tú dramaturgiu: ukážeme divákovi ako sa schyľuje k súboju A medzi X a Y, potom spravíme prestrih, ako to komentujú Z a W v prebiehajúcom súboji B, potom strihneme niekam úplne do****le kde sa schyľuje k súboju C, potom je koniec, v ďalšom dieli samozrejme musíme zopakovať, ako sa schyľuje k boju  A a C, aby sme konečne mohli niekam posunúť situáciu v B, pričom participanti v A (X a Y, jasné?) to radi okomentujú („[shinigami captain’s name goes here]-taičó!“ „[x]-taičó!“ „Taičóóó!“ atď. plus významné pohľady) *grumble grumble* ... ale inak, ako, fajn. :,)


V tomto dieli sa Hicugaya-taičó („Hicugaya-taičó!“ vyhŕkla s trasúcou sa perou, „Hicu... ga... ya.. taičó!“ „Taičóoo“...významné pohľady...) otĺka s odfarbenou ganguro slečinkou menom Halibeli, ktorá je celkom vrtká aj napriek svojim štedrým proporciám... ehm. Aizen a spol. zatiaľ už nejakých sto dielov (ak rátam aj nesúvisiaci filler) postávajú na nebi a čakajú nad bojiskom a asi hrajú pasiáns... a budú v tom pokračovať asi až kým si neuvedomia, že im akosi došli podriadení... Som skutočne zvedavý, či sa autorom podarí vyobraziť ešte epickejšiu scénu než bol fantasticky over-the-top súboj Ičigo vs. Ulquiorra! Myslím, že súboj Hicugayu („Hicugaya-taičó!“ skríkol, až sa mu kučierka zatriasla, „Hicu... ga... ya.. taičó!“ „Taičóoo“ (ok, už s tým prestanem :,p)) s Halibeli to nebude. Ale to nič, príležitostí bude ešte dosť.


Čo ma naozaj potešilo, bolo odhalenie, že každý z arrancarov reprezentuje jeden princíp, ktorý vedie k ľudskej smrti (samota, prázdnota, chamtivosť, obetovanie, apod.) – ďalší pekný kúsok bleachovskej mytológie.

Predchádzajúce (nerecenzované) diely nasadili latku vysoko. Uvidíme, uvidíme...

70% viac-menej za dobrý pocit z pozerania Bleachu po dlhej dobe

Saturday, December 10, 2011

Exaltovaný pôstny Bleach maratón

Ajurvéda nás učí o pradávnej tradícii blíč pôstu ako o mocnom očistnom rituáli, ale ak preskúmame širší historický rámec, uvedomíme si vplyv, ktorú táto tradícia mala nielen na spirito-religiózny, ale aj celkový kultúrny vývoj našej civilizácie ako takej. Siddhárta Gautama, Ježiš Kristus, Tite Kubo – všetky tieto známe osobnosti aktívne praktikovali to, čo dnes označujeme ako blíč pôst (blíč – pôv. zo sanskrtového भलऐछ (čítaj bhle:čǝ)). Vyznávači blíč pôstu samozrejme netvoria jednotné hnutie a aj pomenovanie rituálu samotného má v rôznych kultúrach odlišné pomenovania. Z praktických dôvodov používam prispôsobenú slovakizovanú formu.

Buddha sa týždeň blíčpostí pod stromom a začína vidieť rozličné veci.

Nutričná diva hovorí o pôste ako o veľmi prospešnom zvyku, ktorý prospeje celkovému zdraviu človeka. Pre zdravého mladého človeka, ktorý nemá predchádzajúce skúsenosti s postením sa, nepredstavuje celodenný pôst zdravotné riziko ani nezanechá negatívnu stopu na jeho krátkodobom metabolizme. Teoreticky by sme podľa nej mohli nejesť každý druhý deň. Predstavte si tých peňazí, čo by sme ušetrili. Keby povinný pôst každý nepárny deň zaviedli do prepracovanej Lisabonskej zmluvy, hneď by bolo po kríze – finančnej aj hodnotovej.

This just in, the British prime minister: "Pokojne postite šebe, keľo chcete, ale bezomňa!" FOTO - SITA/AP

Minulej noci sa mi zjavila Rukia, jedna z šinigami, bôžikov smrti, ochraňujúcich tento svet pred zlými duchmi. Vysvetlila mi, aký je môj údel, a síce, že som bol vybraný ako vhodný kandidát na šinigami zástupcu pre olomoucký district (totižto v Soul society, resp. Seireitei, ktorá ich zamestnáva, prebieha stávka šinigami odborov a tým pádom nemajú koho nasadiť do ulíc. Takže začali zháňať smrteľníkov s vysokou spirituálnou energiou. Jasné ako facka.). Keďže som bol oboznámený s problematikou (pozerám totiž anime Bleach, ktoré je presnou a pravdivou výpoveďou o živote a usporiadaní šinigami spoločnosti), vedel som čo treba spraviť, aby sa obyčajný človek zmenil na šinigami. „Bodaj!“ hovorím a obnažujem hruď. Ale Rukia len pokrúti hlavou: „To prebodávanie už je zažité. Dneska to robíme tak, že vhodný kandidát drží jednodenný posvätný blíč pôst a my zatiaľ doriešime nejaké papierovanie.“

"Ore wa... Kurosaki Ičigo da!"

„Aha,“ prikývol som sklamane a Rukia mi vysvetlila, čo musím spraviť. Celý deň nebudem požívať potravu a prijímať budem len tekutiny v podobe čistej vody a bylinných čajov vo veľkých množstvách. Význam pôstu je v tom, že, ako vieme, šinigami vo svojom svete nemusia požívať potravu, na prežitie im stačí voda. Živiny prijímajú zo spirituálnych častíc, ktoré sú matériou ich sveta (pravdepodobne ich prijímajú kožnými pórmi zo vzduchu). Napodobnením tohto sa dostanem bližšie k šinigami podstate, odblokuje sa moje reiacu a moja vnímavosť spirituálnej energie sa takisto vyostrí. Pri tom musím v rýchlom slede pozrieť čo najviac epizód anime Bleach. Thus, my mind will finally be completely and utterly bleached.

Pred odchodom mi Rukia ešte nechala balíček s čajom, ktorý mám požiť, keď bude najhoršie. „Je to zmes japonského zeleného čaju senča a lupeňov Senbonzakury, ktoré jej dodávajú tú nenapodobiteľnú arómu.“ Vyslovil som obavu, či tie lupene nebudú niekomu chýbať. „Bez obáv, môj pán brat ich má sto miliónov, nevšimne si, že mu niekoľko z nich chýba.“ S tým sme sa rozlúčili a ja som sa podujal na túto neľahkú misiu.

Scatter, Senbonzakura...!

Je 12.15 a toto je prvý zápis z dnešného exaltovaného pôstneho blíč maratónu. Po každom pozretom dieli spíšem stručné dojmy, vytípem screenshoty a budem ich sem priebežne dopĺňať. Ak dožijem, v neskorých nočných hodinách zverejním celý tento report na svojom blogu. Začnem aktuálnym 223. dielom. Je to veľká (záverečná?) bitka medzi šinigami kapitánmi a arrancarmi o záchranu Ičigovho rodného mestečka, ktorá by sa mala ťahať ešte asi desať dielov.

12.35: Zaváraninové fľaše sú plné čaju. Zisťujem, že pri umývaní tváre mi zavadzia obočie. Ideme na to.

223.

Soi-fon a jej zástupca sa pobili s nejakými  fracción a rozbili pri tom pár budov. Jeden z fracción sa premenil na mamuta. Uh. V tomto dieli sme sa akurát presvedčili, aká je Soi-fon cool vražedkyňa a navnadili sme sa na hlavný chod, boje so skutočne mocnými arrancarmi, ktoré sú na programe dňa neskôr, takže toto nemá ani veľmi zmysel rozoberať. Namiesto toho by som sa chcel krátko zamyslieť nad zmyslom openingov v anime.

Zavolajte doktora Housa, ale RYCHLE!

Je úžasné, ako aj ten najhlúpejší a hudobne banálny j-popový opening človeku neustálym omieľaním prirastie ku kladivku, nákovke, bubienku, zvukovodom... Keď práve nepozerám zaradom viacero dielov, vždy si ten opening pustím, lebo v celkovom diváckom zážitku podľa mňa zastáva nezastupiteľnú úlohu – za tie dve minútky dokáže človeka preladiť na správnu frekvenciu a tvorí teda akýsi portál medzi našim svetom a svetom imaginácie sledovaného seriálu. Človek sa vďaka nemu dokáže lepšie sústrediť na epizódu samotnú a má predtým chvíľu času len tak mimovoľne premietať o veciach súvisiacich so seriálom, resp. odložiť na bok strasti reálneho života. Bez tých openingov to prosto nie je ono. Sú ako komerčné prestávky na športových podujatiach, keď má človek možnosť skandovať, alebo obťažovať maskota. Alebo sa nechať obťažovať maskotom. Uh, idem sa prejsť, ten bylinný čaj mi akosi udrel do hlavy...

60%

13.45: Vonku pekne prší, takže sa idem prejsť.
16.00: Ten zelený čaj s čerešňovými lupeňmi má akúsi mdlú chuť.

224. a 225.

Začína prihárať, divákom príjemne, lebo sa konečne dostávame k tým relevantným duelom, bojujúcim protagonistom menej príjemne, lebo ich arrancari opekajú svojimi cerami (nie „dcerami“, to by ani trochu nedávalo zmysel – cero je taký výboj negatívnej energie, ktorý sa na svojej obeti prejavý veľmi... negatívne). Začiatky sú nesmelé, taká trošku pokakané, ako sa kapitáni a spol. oťukávajú so svojimi protivníkmi v dueloch jeden na jedného. Pripomína to tie japonské videohry, kde máte svoje osadenstvo nastúpené pekne v rade a každý čaká, až ho zvolíte a on môže uderiť nepriateľa...

No tak vidíš, čo som ti hovoril. A to si to kedykoľvek môžeme zopakovať...

Opakuje sa motív starosti o ostatných súdruhov – totiž, nejaký bojujúci kapitán vždy zbystrí, keď jeho zástupca v inom dueli dostáva po nose, alebo sa zástupca snaží pomôcť kapitánovi, ktorý si však len tak oťukáva protivníka... Toto sa deje na oboch stranách, takže poteší záverečný vstup hlavného veliteľa šinigami oddielov, starého pána, ktorý naznačí, že to pravé mäsko sa bude opekať až v nasledujúcich dieloch. Hurá.

Umm... Moo?

Náplň týchto dvoch epizód sa pohybuje kúsok nad priemerom, ale je tu niekoľko vecí, ktoré treba vyzdvihnúť – po prvé, nápadití noví antagonisti (dievčenské trio arrancariek spojí svoje sily, aby vytvorili takého mega... srnca... jeleňa... satyro-godzilla-muflóna...?), s ktorými začína tá pravá zábava a veľa nových skladieb – hudobný podmaz v niektorých momentoch vytvára až westernovú atmosféru. Spokojnosť, teším sa na vývoj v ďalších dieloch. Akurát začínam mať problém sústrediť sa na to, čo sledujem... Zrak sa mi mlží...

70% + 10% za starého Genrjúsaia a jeho palicu

16.20: Hladný som, dám si jogurt. Jogurt sa neráta, či...?
16.50: Tak toho bolo trošku viac, než jeden jogurt...
17. 00: Um, tento pôst (a post) sa vyvinul neočakávaným smerom. Nasadil som všetky dostupné kapacity na to, aby som prišiel na to, kde sa stala chyba. Predbežne som dospel k záveru, že to môže mať niečo spoločné s faktom, že som vyhladol. Ako tak pozerám na čas a počet epizód, ktoré som si zatiaľ stihol pozrieť, ani s tým maratónom to nevyzerá veľmi maratónsky. Skúsim si teda aspoň udržať svoje exaltované rozpoloženie a zachrániť to nejakými peknými obrázkami.

(Ajhľa, toto som si všimol až pri editovaní obrázkov – tvorcovia od týchto dielov konečne prešli na widescreen!)

Friday, November 25, 2011

Bleach episodes 128-137

128 až 137

Tak si nič netušiac pozerám blíč, navnadený, ako sa to vyvinie s Ičigom a priateľmi (zatiaľ, čo Kurosakiho žmýkajú Vizardi, aby z neho (once again) urobili chlapa, arrancari molestujú nič netušiacich smrteľníkov a Hicugajovu jednotku), keď tu zrazu dostanem zvláštny pocit... Pocit nenaplnenosti pri sledovaní tohto anime... Otvorím si Bleach wiki a moje najstrašnejšie obavy sa potvrdia... Autori do príjemne sa odvíjajúceho sa story arcu napchali desaťdielny filler.


Jedna či dve nezmyselné epizódy, kde kapitán Hicugaja posilní futbalové družstvo na prvom stupni základnej alebo Yumičika skúša svoj kuchársky um, by mi až tak nevadili. Čo ma vie rozčúliť sú diely, ktoré sa tvária ako úplne seriózna súčasť dejovej linky, operujúca s dôležitými postavami a pre príbeh kľúčovými konceptmi, ale kvalitatívne zaostávajú za predlohou... ako, ako... no proste dosť veľmi zaostávajú za ňou! Keď si to človek konečne uvedomí, že na čo sa celý ten čas díval, cíti sa špinavý. Zneužitý.


Najhoršie je, že v týchto epizódach dochádza k mnohým obludnostiam, ako je napríklad pošliapanie dôstojností hrdého Menosa... Áno, nežný Menos Grande, postrach prvých dielov Bleachu, spravili z teba máničku na odpravenie, terč posmechu a pohŕdania, ktorý akurát tak trochu zdrží od prípravy ovocného koláča. Ja som nečítal chartu OSN ani Deklaráciu práv človeka  a dieťaťa, ale musí tam byť niečo, čo takéto zvrhlosti zakazuje!

Pcha, lepšiu výhovorku nemáš?

Ak nechcem stratiť mladosť pozeraním fillerov v Bleachi, asi budem musieť dopredu zisťovať z wiki, na čo sa to vlastne budem dívať.

50% - 10% {týchto desať percent ide dole za teba, Menos! Thou art avenged!}

Thursday, November 24, 2011

Bleach *moreso* far


THE ARRANCAR ARC (ep. 110 – 127)

Po úmornom, skoro päťdesiatdielnom čakaní naskakuje Bleach opäť na vlak Kubovej (mám tak rád tieto exoticky znejúce japonské mená, he he) mangy, ale má čo robiť, aby zaujal roztrpčené publikum. Dopomáha mu k tomu uvedenie nových frakcií do bleachovskej mytológie. Na krátko sa vraciame opäť do školských lavíc, aby sme sa zoznámili s novým spolužiakom Hirakom Šindžim, ktorý je v skutočnosti šéfom mocného spolku vaizarudo, prepisovaných ako Visored, či Vizard, môžete si vybrať. Okrem toho sa rozhýbu aj antagonisti v pozadí a keďže v tejto fáze už obyčajní duchovia hollow nie sú dosť zaujímaví, nastupujú latinom šmrncnutí arrancar. Vysvetlím vám názorne rozdiel medzi týmito novými skupinami:


*************************************************************************
VISORED
*************************************************************************
Toto je Hirako Šindži. Šindži je Vizard.

Toto je Hiyori Sarugaki. Aj Hiyori je Vizard.

Ako vidíte, Vizardi majú zmysel pre humor.

*************************************************************************
ARRANCAR
*************************************************************************
Toto je Ulquiorra. Ulquiorra je Arrancar.

?

...

Ako vidíte Arrancarovia nemajú zmysel pre humor.

Tak, myslím, že to je všetko, čo potrebujete vedieť. Tentoraz nebudem dávať percentuálne hodnotenie, ale môžete mi veriť, že je to fajn. Pozrite si to. Snáď sa v najbližšej dobe dostanem aj k poriadnym recenziám.

Tuesday, November 15, 2011

Bleach so far

Tak mám za sebou peknú okrúhlu cifru 126 dielov a preto si myslím, že je čas trošku bilancovať. Anime, ku ktorému som sprvoti pristupoval skepticky, si získalo moje srdce a stalo sa neodmysliteľnou súčasťou môjho pracovného dňa. Napriek tomu sa nemôžem ubrániť pocitu, že by mu pomohlo značné zoštíhliť... Keďže spätne len ťažko vystrihneme tony vaty, natočenej za tie roky, neostáva mi iné, než vám, mojim Bleachom nepoškvrneným čitateľom (tuším ste asi dvaja takí, čo ste vydržali čítať až sem :,) vysvetliť, kde je tá smotana na vylízanie a ktorému skysnutému cmaru sa naopak vyhnúť.

THE SUBSTITUTE ARC (ep. 1 - 20)

Tento story arc mám extenzívne zrecenzovaný na tomto blogu. Na rozdiel od neskorších častí sú dejové línie kratučké, väčšinou dvojdielne a hoci neriešia z dlhodobého hľadiska podstatné problémy, majú dobrú atmosféru a nenásilne uvádzajú diváka do bleachovskej mytológie. Je tu najmenej vaty v celom Bleachi, na druhej strane sa tu však ešte nevyskytujú najikonickejšie postavy seriálu. Finále je parádne. Tento story arc môžem odporučiť aj sviatočným divákom anime. Plné nariekania a pátosu, takže papierové vreckovky ssebou!
                                                                                                                       70%
Druhý názor: Menos Grande

“MENOS LIKES THIS. MENOS WATCHED WHEN MENOS JUST A WEE HOLLOW IN HUECO MUNDO. MENOS COUSIN APPEARS EPISODE 14. MENOS VERY NOSTALGIC. MENOS GIVES 2 CERO OUT OF 3.“  <:,|>


Ďakujem, Menos.

SOUL SOCIETY ARC (ep. 21 - 63)

Objavuje sa nám silná dejová línia, po ktorej bude anime pokračovať v budúcnosti. Takisto sa zoznamujeme s obľúbenými protagonostami, t.j. šinigami kapitánmi a ich spolupracovníkmi. Pripravte sa na epické bitky a ku koncu aj šokujúce odhalenia. Nevýhodou je, že je to celé neuveriteľne rozťahané a pritom to obsahovo nezahŕňa nič, čo by sa nedalo vyriešiť s polovičným počtom epizód. Hlavní protagonisti okrem Ičiga (t.j Chad, Orihime, Išida) sa nedokážu presadiť. Z toho dôvodu sa musím s celkovým dojmom držať pri zemi a odporučiť len tým divákom, ktorí sú odhodlaní Bleach pozerať aj do budúcna a sú schopní čakať 30 dielov na nejakú pointu.
                    
                                                                                                                      80%
Druhý názor : Yačiru

„he11o ★ERYBODY ★ *^▽^* th1s iz Y4CHIRU!!1!!11!! #^.^#  LOLZ (≧∇≦) jus wan2say TH4NKS m(_ _)m  4 watchn me and kenchans♥ show!!!!11 ^▽^ . ♥Kenchan says helo2 and check out ♥ ken-chan ♥ ♥  an Ichi ♥ having fun 2geter in episode 36 *^▽^*!!! Baibai xoxo ♥ ♥ !!!!!11!! *HUGZ* ∩( ・ω・)∩ „

O_o  ... Ummm... Ďakujem, Jačiru.

BOUNTO ARC (ep. 64 - 109)

Celá táto vata vznikla len preto, aby autor mangy Tite Kubo stihol dopísať ďalšie pokračovania, ktoré by sa následne mohli adaptovať. Ide o to, že rasa istých bounto ohrozí existenciu vesmíru, neznesiteľne dlho sa naťahujú s hlavnými hrdinami, ktorí musia zase odznova získavať svoje schopnosti, až nakoniec to celé tak nejako vyšumí do stratena a všetko sa, pochopiteľne, vráti do bodu 0, aby mohli naviazať skutočné epizódy. Účinkovaie známych charakterov ako Bjakuja alebo Kenpači síce poteší ich fanklub, ale k ničomu nevedie a vyznieva pomerne plešato (oj - pozdrž zanpakutó, Ikkaku-san, to nebola narážka na teba!!).

S pokojným srdcom môžete po dopozeraní 63. dielu skočiť rovno na 110. Pozrieť si tento arc nemôžem odporučiť nikomu, snáď len tým najviac hardcore Bleach maniakom, ktorí už odprisahali vernosť Aizenovi.
                                                                                                                      50%
Druhý názor: Aizen-sama

„Ďakujem všetkým priaznivcom, že vydržali pozerať až doteraz. Viem, že čakanie na môj návrat muselo byť takmer neznesiteľné. V ďalšom story arcu konečne dávam do pohybu svoje plány a predstavím vám niekoľko svojich služobníkov, arrancarov. A obzvlášť ďakujem tebe, Bentley, za tvoju vernú službu a usilovnú prácu na recenziách. Bohužiaľ ťa musím informovať, že tvoje služby už nebudem viac potrebovať. Zbohom.“

Uh, áno, ďakujem, ummm, za váš fundovaný vklad... Počkať, Aizen-sama, čo to hovoríte, ja tak úplne-... Aizen-sama, povedzte Tósenovi, nech zasunie ten meč a nech sa na mňa tak nepozerá, veď dobre viete, že ja z toho jeho pohľadu chytám ekzém... Aizen-sama?! Počkať, nie, NIE!! AIZEN-SAMA, NIEEEEEE-

Friday, October 28, 2011

Bleach Characters Special Extravaganza the First


Yo biatchez, tiz 'ere a special update for ma faithful homies... Umm, chcem povedať, že toto je špeciálny post v rámci môjho pokračujúceho úsilia o zrecenzovanie komplet celého Bleachu a zároveň odmena pre mojich verných čitateľov a milé čitateľky, ktorým sa podarilo prehrýzť sa cez moju znôšku meča-kuča reviews až sem. Namiesto tradičného p___ia na to, aké je to celé rozťahané a že práva obetí závislých na anime by mali byť v našom právnom poriadku patrične ošetrené, vám ponúkam výber z charakterov, ktoré ma v dosiaľ zhruba 80-tich epizódach najviac zaujali, zoradených vzostupne podľa obľúbenosti. Takže, bez ďalšej prodlevy:

5. Urahara Kisuke


"Yaa, suimasen ne. Kočira mo saikin nanika to isogašikute..."

Tento šmelinár a pederast bol kedysi vedúcim výzkumu vo svete šinigami, teraz si zarába na živobytie predajom rozličného haraburdia vo svojom obchode v Karakure, kde žije spolu so svojim fúzatým sluhom a dvomi malými deťmi, ktoré nie sú jeho vlastné. Vo voľnom čase sa snaží z Ičiga pomocou rozličných podrazov a naschválov vykresať skutočného šinigami.

Urahara sa zdá byť permanentne na dovolenke. K jeho poznávacím znakom patrí pruhovaný klobúk a tradičné drevené sandálky, ktoré podtrhujú jeho uvoľnený výzor. Výraz jeho tváre naznačuje, akoby mal neustále niečo za lubom, čo mu, spolu so skutočnosťou, že nelegálne zamestnáva mladistvé osoby, nepridáva na dôveryhodnosti.

Napriek tomu sa osvedčí ako vynikajúci tréner a opora pre hlavného hrdinu, keď mu takmer nechá vyhniť dušu na dne hlbokej jamy a pošle ho cez smrteľne nebezpečný portál medzi svetmi za jeho osudom.

4. Zangecu


"Ičigo, šindžiro. Omae wa hitori de tatakattenai."

Zangecu je odpoveďou na otázku, čo by sa stalo, keby si Chuck Norris osvojil filozofiu emo. Je to duša Ičigovho duchopobíjačského zanpakutó meča, prebývajúca vo svojej vlastnej realite kdesi v Ičigovej hlave a zároveň aj jeden veľmi drsný, zamračený pán.

Zangecu je Ičigovi rovnocenným partnerom pri boji, no jeho skutočnú podobu uvidíme len vo chvíľach, keď ide naozaj do tuhého a hlavnému hrdinovi „prepne“, takže sa ponorí do svojho podvedomia. Každá takáto príležitosť, keď Zangecu dostane priestor na plátne, je takým malým sviatkom pre veľkú časť bleachovských nadšencov. A on si nikdy nenechá ujsť príležitosť trúsiť kúsky mačo-emovskej filozofie svojim hlbokým, mystickou ozvenou zastretým hlasom.

3. Zaraki Kenpači 


"Tanošime yo! Ši mo kucuu mo sono tame no tada no daišó no hitocu daró ga!"

Kapitán Kenpači je týpek, ktorého by ste chceli mať na každom večierku. Pozná všetky možné spôsoby ako rozprúdiť zábavu a pokiaľ sa neudusíte pod váhou jeho obludne veľkej spirituálnej energie, uvidíte, že nik nevie prelomiť ľady tak ako on.

Ak by aj zábava predsa len viazla, má vždy po ruke svoju vernú zástupkyňu Yačiru, ktorá vymýšľa priateľom, zábavné mená; škoda že je, škoda že je prudko nezletilá... ehm. Takže, na niektoré večierky (tie po 22. hodine alebo tie, kde sa podávajú alkoholické nápoje) musí chodiť kapitán Zaraki sám. Ale to nie je problém, so svojim excentrickým správaním, odvážnym účesom a imidžovou páskou cez oko je miláčikom žien. Medzi jeho záľuby patrí:

1. Fighting with Ichigo.
2. Fighting anyone strong enough to challenge him.
3. Searching for Ichigo in order to fight him.
4. Getting lost while searching for Ichigo.
5. Thinking about fighting with Ichigo.
6. Thinking about fighting.

A pamätajte, až začujete cinkanie rolničiek, nechajte tú podkolienku tak a radšej si ku kozubu narichtujte svoj zanpakutó. To totiž neprichádza Santa...

2. Ičimaru Gin


"Nan desu no? Sóru sosaietii wo torišikiru taičósan-gata ga boku nanka no tame ni soroi mo sorotte..."

Veliteľ tretieho oddielu Gotei 13 je žijúcim dôkazom toho, že s úsmevom na tvári človek ďalej zájde (ak teda pod pojmom „ďalej“ rozumiete Hueco Mundo).

Ičimaru je šéfko, akého by každý chcel mať. Stále pozitívne naladený, vždy pripravený zavtipkovať si so svojimi podriadenými. Vyjadruje sa spisovnou, zdvorilou japončinou a od druhých očakáva to isté. Napriek svojmu zmyslu pre zodpovednosť nezabúda (beacuse all work and no fun makes the captain a dull shinigami) na sociálne stránky života a často sa vytratí na večierok k svojmu kamarátovi Aizenovi, takže sem-tam príde neskoro do práce.

Okrem toho má veľmi príjemne modulovaný hlas, bielu ofinku a zabil by vás bez toho, aby pohol čo i len jedným svalom vo svojom úsmeve.

1. Yoruiči Šisóin


"Yare, yare, hontó wa onuši to kono waza de tatakai to wa nakattan džan no."

Nebudem vás vodiť za nos a vyklopím hneď na rovinu, že Yoruiči je môj ideál ženy. Táto mačička v sebe spája zrelosť a sebavedomie, ktoré prichádzajú s vekom (t.j. za 150+ rokov) so sexy sviežosťou veľmi dobre zachovalého tela. Zatiaľ, čo sa ostatní šinigami všemožne oháňajú svojimi trápnymi zanpakutó mečmi v snahe nakopať si navzájom rite, táto cica nakopáva rite svojimi vlastnými nohami.

Táto kočka sa dokáže pomocou svojich bleskových šunpo presunov dostať za chrbát aj takému číslu, ako je Kučiki Byakuya a natiahnuť mu jeho spodky na hlavu bez toho, aby vôbec stihol zaregistrovať, kto to zhasol svetlo. Yoruiči je proste cicuška, ktorá sa nehanbí za to, čo dokáže so svojim telom (a spirituálnou energiou). Jediným, kto sa s touto cicou mohol za mladi hrávať, bol ten šťastný pes Kisuke.


Prednosti tejto micky sa zďaleka nekončia pri jej telesných danostiach, je tu aj jej múdrosť a dlhoročné skúsenosti veliteľky tajných šinigami bezpečnostných zložiek, vďaka ktorým vie vyžmýkať z Ičiga nejeden bankai a pripraviť ho na osudový súboj o záchranu života jeho priateľky. Svojim vrtkým jazýčkom dokáže hlavného hrdinu podpichnúť a vyhecovať k ešte väčším výkonom a v divákovi vyvolať úsmev, pretože jej japočina, ktorá pripomína jazyk starých kmeťov, je prosto neodolateľná.

(Pozn.: kto správne spočítal všetky dvojzmyselné narážky opierajúce sa o fakt, že Yoruiči má istú alternatívnu zvieraciu formu, má u mňa pohárik destilátu podľa ponuky. :,) )