275.
Tak som spravil Bielu opicu (nie, to nie je pomenovanie jednej z nadprirodzených kidó techník, čo používajú v Bleachi, je to biely sypaný čaj z Prioru) a pustil sa na ďalší diel, ktorému dominuje duel kapitánky Soi-Fon a kráľa Barragu. Keďže sa prepracúvame k „hlavnému chodu“ konfliktu celého anime, môžete zabudnúť na nejaké kendíčkovské pošťuchovanie – protagonisti jedným úderom rúcajú celé mestské štvrte!
O nejakej „subtlety“ už hovoriť nemožno. No i tak sa tu objaví niekoľko prekvapivých momentov – medzi nimi Barragova ressurectión forma a odhalenie, ktorý zo smrtiacich aspektov tento senilný dědek stelesňuje.
Aby som tomuto útvaru dodal punc intelektuálneho diskurzu, budem teraz chvíľu hovoriť o súvislosti Bleachu a tradičnej samurajskej mentality. Kto už pár dielov tohto ľúbeho anime videl istotne si povšimol, že sa bojujúci súperi poväčšinou vzájomne predstavia (a ak sa NEpredstavia, rozvedú do detailov prečo tak neučinili) a len veľmi vzácne sa bojuje inak ako jeden na jedného.
Jeden nemusí mať prečítanú samurajskú bibliu Hagakure, aby si uvedomil, podľa akých princípov je to koncipované. Keď sa v trinástom storočí Kublajchánove hordy vylodili v Japonsku, nestačili sa vynačudovať, čo to tí šprtci predvádzajú. Títo plecnatí Mongoli (opomeňme, že v skutočnosti väčšinu z ich stotisícovej armády tvorili vytrasení čínski otroci) takmer popadali od smiechu zo svojich malých škaredých koníkov, keď im japonskí samurai začali recitovať svoje úctyhodné rodokmene. S takýmito ťažkosťami sa protagonisti Bleachu našťastie potýkať nemusia – sú totiž etnicky všetci tej „správnej“ strane. :,]
Najväčším prekvapením tejto epizódy je, že jedna z hlavných postáv príde o ruku po zásahu Barragovou Respirou... načo zatĺkať: Omaeda je nútený svojej kapitánke končatinu ufiknúť mečom, aby ju bleskurýchlo sa šíriaca gangréna neohlodala ako Pikaču alkalickú batériu!! Krása. Nepamätám sa, že by niekto v Bleachi utrpel permanentné zranenie... (pevne verím, že bude permanentné, inak by to bolo divácke naťahovanie, na ktoré som alergický)
Zhrnutie: krásne rozbehnutá akcia s charakternými postavami a opulentnou dávkou správne dávkovanej deštrukcie a dobre mierené cero ako čerešnička.
Pri týchto častiach som si hrýzla nechty.
ReplyDeleteA áno, vždy som sa čudovala, prečo sa najprv pred bojom vykecávajú a počas boja si vyzrádzajú všetky techniky a pvoedala si, že keby zaútočili rovno, tak sa možno rýchlejšie zbavia nepriateľa. Ale počase mi to začínalo pripadať veľmi cool, hlavne v prípade Byakuyu a Zarakiho, ktorí sa môžu vykecávať koľko len chcú, nakoniec vždy natrú súpera - tým chcem povedať, že si to môžu dovoliť.
To je dané aj tým dramatickým dávkovaním, že. Možno to tak z mojej recenzie nevyznelo, ale toto sa mi práve na Bleachi páči. Keby odtiaľ odstránili tú predohru a tančeky, čistý boj by nás rýchlo omrzelo sledovať - musia teda striedať scény s rôznou intenzitou. Ako vravíš, najmä postavy ako B. a Z. na sú na tom vykecávaní dosť vystavané...
DeleteNavyše, takto sa desať minút môžeme netrpezlivo vrtieť a čakať, až zaznie to magické "bankai" :,)
A ešte - pri tomto oťúkávaní o to silnejšie vyznie, keď zavše niekoho zničoho-nič zložia jednou ranou - ako napr. o tri diely ďalej Wonderweiss dostane Ukitakeho.
Delete