Ajurvéda nás učí o pradávnej tradícii blíč pôstu ako o mocnom očistnom rituáli, ale ak preskúmame širší historický rámec, uvedomíme si vplyv, ktorú táto tradícia mala nielen na spirito-religiózny, ale aj celkový kultúrny vývoj našej civilizácie ako takej. Siddhárta Gautama, Ježiš Kristus, Tite Kubo – všetky tieto známe osobnosti aktívne praktikovali to, čo dnes označujeme ako blíč pôst (blíč – pôv. zo sanskrtového भलऐछ (čítaj bhle:čǝ)). Vyznávači blíč pôstu samozrejme netvoria jednotné hnutie a aj pomenovanie rituálu samotného má v rôznych kultúrach odlišné pomenovania. Z praktických dôvodov používam prispôsobenú slovakizovanú formu.
 |
| Buddha sa týždeň blíčpostí pod stromom a začína vidieť rozličné veci. |
Nutričná diva hovorí o pôste ako o veľmi prospešnom zvyku, ktorý prospeje celkovému zdraviu človeka. Pre zdravého mladého človeka, ktorý nemá predchádzajúce skúsenosti s postením sa, nepredstavuje celodenný pôst zdravotné riziko ani nezanechá negatívnu stopu na jeho krátkodobom metabolizme. Teoreticky by sme podľa nej mohli nejesť každý druhý deň. Predstavte si tých peňazí, čo by sme ušetrili. Keby povinný pôst každý nepárny deň zaviedli do prepracovanej Lisabonskej zmluvy, hneď by bolo po kríze – finančnej aj hodnotovej.
 |
| This just in, the British prime minister: "Pokojne postite šebe, keľo chcete, ale bezomňa!" FOTO - SITA/AP |
Minulej noci sa mi zjavila Rukia, jedna z šinigami, bôžikov smrti, ochraňujúcich tento svet pred zlými duchmi. Vysvetlila mi, aký je môj údel, a síce, že som bol vybraný ako vhodný kandidát na šinigami zástupcu pre olomoucký district (totižto v Soul society, resp. Seireitei, ktorá ich zamestnáva, prebieha stávka šinigami odborov a tým pádom nemajú koho nasadiť do ulíc. Takže začali zháňať smrteľníkov s vysokou spirituálnou energiou. Jasné ako facka.). Keďže som bol oboznámený s problematikou (pozerám totiž anime Bleach, ktoré je presnou a pravdivou výpoveďou o živote a usporiadaní šinigami spoločnosti), vedel som čo treba spraviť, aby sa obyčajný človek zmenil na šinigami. „Bodaj!“ hovorím a obnažujem hruď. Ale Rukia len pokrúti hlavou: „To prebodávanie už je zažité. Dneska to robíme tak, že vhodný kandidát drží jednodenný posvätný blíč pôst a my zatiaľ doriešime nejaké papierovanie.“
 |
| "Ore wa... Kurosaki Ičigo da!" |
„Aha,“ prikývol som sklamane a Rukia mi vysvetlila, čo musím spraviť. Celý deň nebudem požívať potravu a prijímať budem len tekutiny v podobe čistej vody a bylinných čajov vo veľkých množstvách. Význam pôstu je v tom, že, ako vieme, šinigami vo svojom svete nemusia požívať potravu, na prežitie im stačí voda. Živiny prijímajú zo spirituálnych častíc, ktoré sú matériou ich sveta (pravdepodobne ich prijímajú kožnými pórmi zo vzduchu). Napodobnením tohto sa dostanem bližšie k šinigami podstate, odblokuje sa moje reiacu a moja vnímavosť spirituálnej energie sa takisto vyostrí. Pri tom musím v rýchlom slede pozrieť čo najviac epizód anime Bleach. Thus, my mind will finally be completely and utterly bleached.
Pred odchodom mi Rukia ešte nechala balíček s čajom, ktorý mám požiť, keď bude najhoršie. „Je to zmes japonského zeleného čaju senča a lupeňov Senbonzakury, ktoré jej dodávajú tú nenapodobiteľnú arómu.“ Vyslovil som obavu, či tie lupene nebudú niekomu chýbať. „Bez obáv, môj pán brat ich má sto miliónov, nevšimne si, že mu niekoľko z nich chýba.“ S tým sme sa rozlúčili a ja som sa podujal na túto neľahkú misiu.
 |
| Scatter, Senbonzakura...! |
Je 12.15 a toto je prvý zápis z dnešného exaltovaného pôstneho blíč maratónu. Po každom pozretom dieli spíšem stručné dojmy, vytípem screenshoty a budem ich sem priebežne dopĺňať. Ak dožijem, v neskorých nočných hodinách zverejním celý tento report na svojom blogu. Začnem aktuálnym 223. dielom. Je to veľká (záverečná?) bitka medzi šinigami kapitánmi a arrancarmi o záchranu Ičigovho rodného mestečka, ktorá by sa mala ťahať ešte asi desať dielov.
12.35: Zaváraninové fľaše sú plné čaju. Zisťujem, že pri umývaní tváre mi zavadzia obočie. Ideme na to.
223.
Soi-fon a jej zástupca sa pobili s nejakými fracción a rozbili pri tom pár budov. Jeden z fracción sa premenil na mamuta. Uh. V tomto dieli sme sa akurát presvedčili, aká je Soi-fon cool vražedkyňa a navnadili sme sa na hlavný chod, boje so skutočne mocnými arrancarmi, ktoré sú na programe dňa neskôr, takže toto nemá ani veľmi zmysel rozoberať. Namiesto toho by som sa chcel krátko zamyslieť nad zmyslom openingov v anime.
 |
| Zavolajte doktora Housa, ale RYCHLE! |
Je úžasné, ako aj ten najhlúpejší a hudobne banálny j-popový opening človeku neustálym omieľaním prirastie ku kladivku, nákovke, bubienku, zvukovodom... Keď práve nepozerám zaradom viacero dielov, vždy si ten opening pustím, lebo v celkovom diváckom zážitku podľa mňa zastáva nezastupiteľnú úlohu – za tie dve minútky dokáže človeka preladiť na správnu frekvenciu a tvorí teda akýsi portál medzi našim svetom a svetom imaginácie sledovaného seriálu. Človek sa vďaka nemu dokáže lepšie sústrediť na epizódu samotnú a má predtým chvíľu času len tak mimovoľne premietať o veciach súvisiacich so seriálom, resp. odložiť na bok strasti reálneho života. Bez tých openingov to prosto nie je ono. Sú ako komerčné prestávky na športových podujatiach, keď má človek možnosť skandovať, alebo obťažovať maskota. Alebo sa nechať obťažovať maskotom. Uh, idem sa prejsť, ten bylinný čaj mi akosi udrel do hlavy...
60%
13.45: Vonku pekne prší, takže sa idem prejsť.
16.00: Ten zelený čaj s čerešňovými lupeňmi má akúsi mdlú chuť.
224. a 225.
Začína prihárať, divákom príjemne, lebo sa konečne dostávame k tým relevantným duelom, bojujúcim protagonistom menej príjemne, lebo ich arrancari opekajú svojimi cerami (nie „dcerami“, to by ani trochu nedávalo zmysel – cero je taký výboj negatívnej energie, ktorý sa na svojej obeti prejavý veľmi... negatívne). Začiatky sú nesmelé, taká trošku pokakané, ako sa kapitáni a spol. oťukávajú so svojimi protivníkmi v dueloch jeden na jedného. Pripomína to tie japonské videohry, kde máte svoje osadenstvo nastúpené pekne v rade a každý čaká, až ho zvolíte a on môže uderiť nepriateľa...
 |
| No tak vidíš, čo som ti hovoril. A to si to kedykoľvek môžeme zopakovať... |
Opakuje sa motív starosti o ostatných súdruhov – totiž, nejaký bojujúci kapitán vždy zbystrí, keď jeho zástupca v inom dueli dostáva po nose, alebo sa zástupca snaží pomôcť kapitánovi, ktorý si však len tak oťukáva protivníka... Toto sa deje na oboch stranách, takže poteší záverečný vstup hlavného veliteľa šinigami oddielov, starého pána, ktorý naznačí, že to pravé mäsko sa bude opekať až v nasledujúcich dieloch. Hurá.
 |
| Umm... Moo? |
Náplň týchto dvoch epizód sa pohybuje kúsok nad priemerom, ale je tu niekoľko vecí, ktoré treba vyzdvihnúť – po prvé, nápadití noví antagonisti (dievčenské trio arrancariek spojí svoje sily, aby vytvorili takého mega... srnca... jeleňa... satyro-godzilla-muflóna...?), s ktorými začína tá pravá zábava a veľa nových skladieb – hudobný podmaz v niektorých momentoch vytvára až westernovú atmosféru. Spokojnosť, teším sa na vývoj v ďalších dieloch. Akurát začínam mať problém sústrediť sa na to, čo sledujem... Zrak sa mi mlží...
70% + 10% za starého Genrjúsaia a jeho palicu
16.20: Hladný som, dám si jogurt. Jogurt sa neráta, či...?
16.50: Tak toho bolo trošku viac, než jeden jogurt...
17. 00: Um, tento pôst (a post) sa vyvinul neočakávaným smerom. Nasadil som všetky dostupné kapacity na to, aby som prišiel na to, kde sa stala chyba. Predbežne som dospel k záveru, že to môže mať niečo spoločné s faktom, že som vyhladol. Ako tak pozerám na čas a počet epizód, ktoré som si zatiaľ stihol pozrieť, ani s tým maratónom to nevyzerá veľmi maratónsky. Skúsim si teda aspoň udržať svoje exaltované rozpoloženie a zachrániť to nejakými peknými obrázkami.
No comments:
Post a Comment