Friday, November 25, 2011

Bleach episodes 128-137

128 až 137

Tak si nič netušiac pozerám blíč, navnadený, ako sa to vyvinie s Ičigom a priateľmi (zatiaľ, čo Kurosakiho žmýkajú Vizardi, aby z neho (once again) urobili chlapa, arrancari molestujú nič netušiacich smrteľníkov a Hicugajovu jednotku), keď tu zrazu dostanem zvláštny pocit... Pocit nenaplnenosti pri sledovaní tohto anime... Otvorím si Bleach wiki a moje najstrašnejšie obavy sa potvrdia... Autori do príjemne sa odvíjajúceho sa story arcu napchali desaťdielny filler.


Jedna či dve nezmyselné epizódy, kde kapitán Hicugaja posilní futbalové družstvo na prvom stupni základnej alebo Yumičika skúša svoj kuchársky um, by mi až tak nevadili. Čo ma vie rozčúliť sú diely, ktoré sa tvária ako úplne seriózna súčasť dejovej linky, operujúca s dôležitými postavami a pre príbeh kľúčovými konceptmi, ale kvalitatívne zaostávajú za predlohou... ako, ako... no proste dosť veľmi zaostávajú za ňou! Keď si to človek konečne uvedomí, že na čo sa celý ten čas díval, cíti sa špinavý. Zneužitý.


Najhoršie je, že v týchto epizódach dochádza k mnohým obludnostiam, ako je napríklad pošliapanie dôstojností hrdého Menosa... Áno, nežný Menos Grande, postrach prvých dielov Bleachu, spravili z teba máničku na odpravenie, terč posmechu a pohŕdania, ktorý akurát tak trochu zdrží od prípravy ovocného koláča. Ja som nečítal chartu OSN ani Deklaráciu práv človeka  a dieťaťa, ale musí tam byť niečo, čo takéto zvrhlosti zakazuje!

Pcha, lepšiu výhovorku nemáš?

Ak nechcem stratiť mladosť pozeraním fillerov v Bleachi, asi budem musieť dopredu zisťovať z wiki, na čo sa to vlastne budem dívať.

50% - 10% {týchto desať percent ide dole za teba, Menos! Thou art avenged!}

Thursday, November 24, 2011

Bleach *moreso* far


THE ARRANCAR ARC (ep. 110 – 127)

Po úmornom, skoro päťdesiatdielnom čakaní naskakuje Bleach opäť na vlak Kubovej (mám tak rád tieto exoticky znejúce japonské mená, he he) mangy, ale má čo robiť, aby zaujal roztrpčené publikum. Dopomáha mu k tomu uvedenie nových frakcií do bleachovskej mytológie. Na krátko sa vraciame opäť do školských lavíc, aby sme sa zoznámili s novým spolužiakom Hirakom Šindžim, ktorý je v skutočnosti šéfom mocného spolku vaizarudo, prepisovaných ako Visored, či Vizard, môžete si vybrať. Okrem toho sa rozhýbu aj antagonisti v pozadí a keďže v tejto fáze už obyčajní duchovia hollow nie sú dosť zaujímaví, nastupujú latinom šmrncnutí arrancar. Vysvetlím vám názorne rozdiel medzi týmito novými skupinami:


*************************************************************************
VISORED
*************************************************************************
Toto je Hirako Šindži. Šindži je Vizard.

Toto je Hiyori Sarugaki. Aj Hiyori je Vizard.

Ako vidíte, Vizardi majú zmysel pre humor.

*************************************************************************
ARRANCAR
*************************************************************************
Toto je Ulquiorra. Ulquiorra je Arrancar.

?

...

Ako vidíte Arrancarovia nemajú zmysel pre humor.

Tak, myslím, že to je všetko, čo potrebujete vedieť. Tentoraz nebudem dávať percentuálne hodnotenie, ale môžete mi veriť, že je to fajn. Pozrite si to. Snáď sa v najbližšej dobe dostanem aj k poriadnym recenziám.

Tuesday, November 15, 2011

Bleach so far

Tak mám za sebou peknú okrúhlu cifru 126 dielov a preto si myslím, že je čas trošku bilancovať. Anime, ku ktorému som sprvoti pristupoval skepticky, si získalo moje srdce a stalo sa neodmysliteľnou súčasťou môjho pracovného dňa. Napriek tomu sa nemôžem ubrániť pocitu, že by mu pomohlo značné zoštíhliť... Keďže spätne len ťažko vystrihneme tony vaty, natočenej za tie roky, neostáva mi iné, než vám, mojim Bleachom nepoškvrneným čitateľom (tuším ste asi dvaja takí, čo ste vydržali čítať až sem :,) vysvetliť, kde je tá smotana na vylízanie a ktorému skysnutému cmaru sa naopak vyhnúť.

THE SUBSTITUTE ARC (ep. 1 - 20)

Tento story arc mám extenzívne zrecenzovaný na tomto blogu. Na rozdiel od neskorších častí sú dejové línie kratučké, väčšinou dvojdielne a hoci neriešia z dlhodobého hľadiska podstatné problémy, majú dobrú atmosféru a nenásilne uvádzajú diváka do bleachovskej mytológie. Je tu najmenej vaty v celom Bleachi, na druhej strane sa tu však ešte nevyskytujú najikonickejšie postavy seriálu. Finále je parádne. Tento story arc môžem odporučiť aj sviatočným divákom anime. Plné nariekania a pátosu, takže papierové vreckovky ssebou!
                                                                                                                       70%
Druhý názor: Menos Grande

“MENOS LIKES THIS. MENOS WATCHED WHEN MENOS JUST A WEE HOLLOW IN HUECO MUNDO. MENOS COUSIN APPEARS EPISODE 14. MENOS VERY NOSTALGIC. MENOS GIVES 2 CERO OUT OF 3.“  <:,|>


Ďakujem, Menos.

SOUL SOCIETY ARC (ep. 21 - 63)

Objavuje sa nám silná dejová línia, po ktorej bude anime pokračovať v budúcnosti. Takisto sa zoznamujeme s obľúbenými protagonostami, t.j. šinigami kapitánmi a ich spolupracovníkmi. Pripravte sa na epické bitky a ku koncu aj šokujúce odhalenia. Nevýhodou je, že je to celé neuveriteľne rozťahané a pritom to obsahovo nezahŕňa nič, čo by sa nedalo vyriešiť s polovičným počtom epizód. Hlavní protagonisti okrem Ičiga (t.j Chad, Orihime, Išida) sa nedokážu presadiť. Z toho dôvodu sa musím s celkovým dojmom držať pri zemi a odporučiť len tým divákom, ktorí sú odhodlaní Bleach pozerať aj do budúcna a sú schopní čakať 30 dielov na nejakú pointu.
                    
                                                                                                                      80%
Druhý názor : Yačiru

„he11o ERYBODY *^▽^* th1s iz Y4CHIRU!!1!!11!! #^.^#  LOLZ (≧∇≦) jus wan2say TH4NKS m(_ _)m  4 watchn me and kenchans show!!!!11 . Kenchan says helo2 and check out ken-chan  an Ichi having fun 2geter in episode 36 *^▽^*!!! Baibai xoxo !!!!!11!! *HUGZ* ∩( ω)∩

O_o  ... Ummm... Ďakujem, Jačiru.

BOUNTO ARC (ep. 64 - 109)

Celá táto vata vznikla len preto, aby autor mangy Tite Kubo stihol dopísať ďalšie pokračovania, ktoré by sa následne mohli adaptovať. Ide o to, že rasa istých bounto ohrozí existenciu vesmíru, neznesiteľne dlho sa naťahujú s hlavnými hrdinami, ktorí musia zase odznova získavať svoje schopnosti, až nakoniec to celé tak nejako vyšumí do stratena a všetko sa, pochopiteľne, vráti do bodu 0, aby mohli naviazať skutočné epizódy. Účinkovaie známych charakterov ako Bjakuja alebo Kenpači síce poteší ich fanklub, ale k ničomu nevedie a vyznieva pomerne plešato (oj - pozdrž zanpakutó, Ikkaku-san, to nebola narážka na teba!!).

S pokojným srdcom môžete po dopozeraní 63. dielu skočiť rovno na 110. Pozrieť si tento arc nemôžem odporučiť nikomu, snáď len tým najviac hardcore Bleach maniakom, ktorí už odprisahali vernosť Aizenovi.
                                                                                                                      50%
Druhý názor: Aizen-sama

„Ďakujem všetkým priaznivcom, že vydržali pozerať až doteraz. Viem, že čakanie na môj návrat muselo byť takmer neznesiteľné. V ďalšom story arcu konečne dávam do pohybu svoje plány a predstavím vám niekoľko svojich služobníkov, arrancarov. A obzvlášť ďakujem tebe, Bentley, za tvoju vernú službu a usilovnú prácu na recenziách. Bohužiaľ ťa musím informovať, že tvoje služby už nebudem viac potrebovať. Zbohom.“

Uh, áno, ďakujem, ummm, za váš fundovaný vklad... Počkať, Aizen-sama, čo to hovoríte, ja tak úplne-... Aizen-sama, povedzte Tósenovi, nech zasunie ten meč a nech sa na mňa tak nepozerá, veď dobre viete, že ja z toho jeho pohľadu chytám ekzém... Aizen-sama?! Počkať, nie, NIE!! AIZEN-SAMA, NIEEEEEE-

Friday, October 28, 2011

Bleach Characters Special Extravaganza the First


Yo biatchez, tiz 'ere a special update for ma faithful homies... Umm, chcem povedať, že toto je špeciálny post v rámci môjho pokračujúceho úsilia o zrecenzovanie komplet celého Bleachu a zároveň odmena pre mojich verných čitateľov a milé čitateľky, ktorým sa podarilo prehrýzť sa cez moju znôšku meča-kuča reviews až sem. Namiesto tradičného p___ia na to, aké je to celé rozťahané a že práva obetí závislých na anime by mali byť v našom právnom poriadku patrične ošetrené, vám ponúkam výber z charakterov, ktoré ma v dosiaľ zhruba 80-tich epizódach najviac zaujali, zoradených vzostupne podľa obľúbenosti. Takže, bez ďalšej prodlevy:

5. Urahara Kisuke


"Yaa, suimasen ne. Kočira mo saikin nanika to isogašikute..."

Tento šmelinár a pederast bol kedysi vedúcim výzkumu vo svete šinigami, teraz si zarába na živobytie predajom rozličného haraburdia vo svojom obchode v Karakure, kde žije spolu so svojim fúzatým sluhom a dvomi malými deťmi, ktoré nie sú jeho vlastné. Vo voľnom čase sa snaží z Ičiga pomocou rozličných podrazov a naschválov vykresať skutočného šinigami.

Urahara sa zdá byť permanentne na dovolenke. K jeho poznávacím znakom patrí pruhovaný klobúk a tradičné drevené sandálky, ktoré podtrhujú jeho uvoľnený výzor. Výraz jeho tváre naznačuje, akoby mal neustále niečo za lubom, čo mu, spolu so skutočnosťou, že nelegálne zamestnáva mladistvé osoby, nepridáva na dôveryhodnosti.

Napriek tomu sa osvedčí ako vynikajúci tréner a opora pre hlavného hrdinu, keď mu takmer nechá vyhniť dušu na dne hlbokej jamy a pošle ho cez smrteľne nebezpečný portál medzi svetmi za jeho osudom.

4. Zangecu


"Ičigo, šindžiro. Omae wa hitori de tatakattenai."

Zangecu je odpoveďou na otázku, čo by sa stalo, keby si Chuck Norris osvojil filozofiu emo. Je to duša Ičigovho duchopobíjačského zanpakutó meča, prebývajúca vo svojej vlastnej realite kdesi v Ičigovej hlave a zároveň aj jeden veľmi drsný, zamračený pán.

Zangecu je Ičigovi rovnocenným partnerom pri boji, no jeho skutočnú podobu uvidíme len vo chvíľach, keď ide naozaj do tuhého a hlavnému hrdinovi „prepne“, takže sa ponorí do svojho podvedomia. Každá takáto príležitosť, keď Zangecu dostane priestor na plátne, je takým malým sviatkom pre veľkú časť bleachovských nadšencov. A on si nikdy nenechá ujsť príležitosť trúsiť kúsky mačo-emovskej filozofie svojim hlbokým, mystickou ozvenou zastretým hlasom.

3. Zaraki Kenpači 


"Tanošime yo! Ši mo kucuu mo sono tame no tada no daišó no hitocu daró ga!"

Kapitán Kenpači je týpek, ktorého by ste chceli mať na každom večierku. Pozná všetky možné spôsoby ako rozprúdiť zábavu a pokiaľ sa neudusíte pod váhou jeho obludne veľkej spirituálnej energie, uvidíte, že nik nevie prelomiť ľady tak ako on.

Ak by aj zábava predsa len viazla, má vždy po ruke svoju vernú zástupkyňu Yačiru, ktorá vymýšľa priateľom, zábavné mená; škoda že je, škoda že je prudko nezletilá... ehm. Takže, na niektoré večierky (tie po 22. hodine alebo tie, kde sa podávajú alkoholické nápoje) musí chodiť kapitán Zaraki sám. Ale to nie je problém, so svojim excentrickým správaním, odvážnym účesom a imidžovou páskou cez oko je miláčikom žien. Medzi jeho záľuby patrí:

1. Fighting with Ichigo.
2. Fighting anyone strong enough to challenge him.
3. Searching for Ichigo in order to fight him.
4. Getting lost while searching for Ichigo.
5. Thinking about fighting with Ichigo.
6. Thinking about fighting.

A pamätajte, až začujete cinkanie rolničiek, nechajte tú podkolienku tak a radšej si ku kozubu narichtujte svoj zanpakutó. To totiž neprichádza Santa...

2. Ičimaru Gin


"Nan desu no? Sóru sosaietii wo torišikiru taičósan-gata ga boku nanka no tame ni soroi mo sorotte..."

Veliteľ tretieho oddielu Gotei 13 je žijúcim dôkazom toho, že s úsmevom na tvári človek ďalej zájde (ak teda pod pojmom „ďalej“ rozumiete Hueco Mundo).

Ičimaru je šéfko, akého by každý chcel mať. Stále pozitívne naladený, vždy pripravený zavtipkovať si so svojimi podriadenými. Vyjadruje sa spisovnou, zdvorilou japončinou a od druhých očakáva to isté. Napriek svojmu zmyslu pre zodpovednosť nezabúda (beacuse all work and no fun makes the captain a dull shinigami) na sociálne stránky života a často sa vytratí na večierok k svojmu kamarátovi Aizenovi, takže sem-tam príde neskoro do práce.

Okrem toho má veľmi príjemne modulovaný hlas, bielu ofinku a zabil by vás bez toho, aby pohol čo i len jedným svalom vo svojom úsmeve.

1. Yoruiči Šisóin


"Yare, yare, hontó wa onuši to kono waza de tatakai to wa nakattan džan no."

Nebudem vás vodiť za nos a vyklopím hneď na rovinu, že Yoruiči je môj ideál ženy. Táto mačička v sebe spája zrelosť a sebavedomie, ktoré prichádzajú s vekom (t.j. za 150+ rokov) so sexy sviežosťou veľmi dobre zachovalého tela. Zatiaľ, čo sa ostatní šinigami všemožne oháňajú svojimi trápnymi zanpakutó mečmi v snahe nakopať si navzájom rite, táto cica nakopáva rite svojimi vlastnými nohami.

Táto kočka sa dokáže pomocou svojich bleskových šunpo presunov dostať za chrbát aj takému číslu, ako je Kučiki Byakuya a natiahnuť mu jeho spodky na hlavu bez toho, aby vôbec stihol zaregistrovať, kto to zhasol svetlo. Yoruiči je proste cicuška, ktorá sa nehanbí za to, čo dokáže so svojim telom (a spirituálnou energiou). Jediným, kto sa s touto cicou mohol za mladi hrávať, bol ten šťastný pes Kisuke.


Prednosti tejto micky sa zďaleka nekončia pri jej telesných danostiach, je tu aj jej múdrosť a dlhoročné skúsenosti veliteľky tajných šinigami bezpečnostných zložiek, vďaka ktorým vie vyžmýkať z Ičiga nejeden bankai a pripraviť ho na osudový súboj o záchranu života jeho priateľky. Svojim vrtkým jazýčkom dokáže hlavného hrdinu podpichnúť a vyhecovať k ešte väčším výkonom a v divákovi vyvolať úsmev, pretože jej japočina, ktorá pripomína jazyk starých kmeťov, je prosto neodolateľná.

(Pozn.: kto správne spočítal všetky dvojzmyselné narážky opierajúce sa o fakt, že Yoruiči má istú alternatívnu zvieraciu formu, má u mňa pohárik destilátu podľa ponuky. :,) )

Sunday, October 23, 2011

Bleach episodes 63-71

63 až 71

Po skvelom, i keď trochu rozťahanom, story arcu v Soul Society, sa vracia civilná atmosféra skorších dielov, čo neznamená nič iné, než že naši kamaráti (?) usadajú zas do školských lavíc a sem tam musia zamiesť s nejakým tým zlom, ktoré sa vynorí z noci, kanalizácie, Hueco Mundo, či odkiaľkoľvek takéto zlá prichádzajú.


Neviem, do akej miery sa anime drží pôvodnej mangy, ale tvárme sa, že veľmi úzko, a tak všetky zásluhy a previnenia budem pripisovať rovno autorovi Tite Kubovi. Bližšie som sa tým nezaoberal, takže moje domnienky môžu vyznieť insitne, ale budiž. Po epickom zakončení príbehu vo svete šinigami si zjavne ešte nie je úplne istý, kam ďalej a toto jeho tápanie sa vo výsledku trochu negatívne prejavuje.


To, že hlavná hrdinská zostava v porovnaní s postavami kapitánov a spol. v Soul Society pôsobí pomerne disfunkčne, som už zmieňoval. Na veľké prekvapenie základnú zostavičku doplní svojim príchodom do sveta ľudí šinigami Rendži, ktorý po väčšinu času vystupoval v antagonistickej pozícii a plní rovnakú úlohu vedľa Ičiga ako v minulosti Rukia a Gandžu. Sám o sebe je dobre napísanou postavou (môj obľúbený moment bol, keď Rendžiho, nasťahovaného v Uraharovom obchode pri večeri volali „free-loader-san“ a „posmeľovali“ ho tak do jedenia:,) ) a interakcia s Ičigom takisto funguje, no napriek tomu to akosi nie je ono a Tite musí nakoniec siahnuť k dejovo pomerne neopodstatnenému návratu Rukie, s ktorou sme sa len pred pár dielmi slzavo lúčili.


Ďalším výstrelom do tmy bolo uvedenie trojice umelých duší Nova, Claude a Rin-rin, ktorí sa najprv z pozície hrozby posúvajú do pozície pomocníčkov, rozširujúc rad protagonistov. U nich sa logika anime začne rozpadať a vyznievať, akoby autor nevedel kam z konopí. Sám si asi uvedomuje, že dynamika v parte nie je ideálna a rieši to pridaním nových charakterov, ktoré spolu s našimi známymi študentíkmi z Karakury musia čeliť novej hrozbe – upírskym Baunto.


A tu sa elegancia a vierohodnosť rozprávania rozpadá ako hrad z kociek po stretnutí s naštartovaným batoľaťom. Z nejakého nevysvetleného dôvodu musia byť umelé duše zašité do plyšových zvierat, a tak sú z potenciálne veľmi mocných spojencov degradovaný na detektory upírov. Kawaisa (roztomilosť) opäť víťazí nad zdravým rozumom. Pri samotných stretnutich s protivníkmi navyše vysvitne, že Ičigo návratom do sveta stratil väčšiu časť šinigami schopností. Z pohľadu rozprávania, ktoré treba natiahnuť (lebo aj autor mangy musí dačo jesť), tomu rozumiem, ale aj tak som sa pri bojových scénach, kde Ičigo len "tak nejak postáva“ nemohol ubrániť kyslému výrazu.


Napriek vyššie uvedenému je to stále zábavné a prudko pozerateľné anime, ale... ale... to budeme na Aizenov návrat skutočne musieť čakať celý rok...?

                                                                                                                          60%

Thursday, October 20, 2011

Bleach episode 60

60.

Priatelia, toto je ončo! Za TOTO sme v osemdesiatom deviatom štrngali kľúčmi na námestí! Toto je ovocie globalizácie, kvôli ktorému s radosťou vysypem celú prepravku upotených Nike tenisiek do chumlu nadržaných domorodcov!


Trpezlivosť bankai prináša a mne priniesla dlho očakávaný, vytúžený, od medových motúzov prísľubov dolepený 60. DIEL. Vďaka nemu si môže Bleach vyložiť svoje očistené, odfarbené, vybielené (proste vyblíčované - tomuto sa hovorí znásilňovanie slovnej hračky v praxi) pozadie vedľa takých ťažkých váh a yokozunov, ako sú Inu-yasha či Desu nóto


Bábky nadskočia na svojich motúzoch a asi tridsať dielov snované plány prefíkaných antagonistov v pozadí bezstarostne pôsobiaceho anime sa ukážu v svojej perfídnej elegancii. Nevinné ľudské srdiečka sú podupané a roz(tra-la-la)dané na s(ša-la-la)ačky. Aj Kučiki Byakuyovi padne ganba. Čakajú nás mnozí efektové. 10 miliónov lupeňov ruží. (Hoci, toto už zachádzam k udalostiam trochu skorším, resp. kataklizmatickému súboju medzi vyššie spomenutým pánom a Kurosaki Ičigom (ktorý tiež nebol na zahodenie). Takže späť k 60. dielu.)


60. diel je pútavou zábavou pre celú rodinu. Veľmi sa pri ňom nenasmejete, ani po toaletnom papieri nebudete často siahať, ale o to viac si užijete čistú krásu naratívu, emócii a všeobecnú kulervoucnosť celého umeleckého celku.
Teraz vám popíšem celé dianie a všetky podrobnosti epizódy 60, aby ste mohli spolu so mnou uznanlivo prikyvovať a oceniť všetky nuansy, ale nemusíte mať strach, text preženiem cez úzkostlivú cenzúru, aby ste aj po prečítaní ostali spoilermi nedotknutými, cnostnými bytosťami a platonickými obdivovateľmi anime:


Kapitán (censored) so svojou pobočnicou (censored) vstupujú do (censored), len aby zistili, že všetci (censored) sú do jedného (spoiler). V návale emócii si kapitán (censored) uvedomí, že všetci (censored) boli už dlho (spoiler), takže všetky (censored) boli totálne, ale úplne na (censored, ale teraz fakticky). Medzitým sa (censored), ktorú sa pokúšal (censored... no, ale no tak! na čo to myslíte! má tu byť „chrániť“) nenápadne dostane tamtiež, avšak tu ju nečaká nik iný, ako (censored), ako vždy v dobrom rozmare a dovedie ju k (censored), ktorý napriek všetkým predchádzajúcim domnienkam, nie je (censored) ale (spoiler)! Ju však namiesto priateľského objatia (censored... alebo spoiler!?). Tu už sa vracia kapitán (censored), ktorý v snahe (o spoiler) sa nezmôže ani na (ten censored). Je (censored) a zdá sa, že to nerozchodí. Až príchod (censored) donúti zradného (censored, ale iný censored než censored), aby divákom vysvetlil, že v skutočnosti (big-ass m****ing spoiler). Potom sa obaja (censored) presunú na (spoiler), kde ich už čaká prekvapený (censored), aby dokončili (spoiler).


Myslím, že teraz už máte jasnú predstavu o vysokých kvalitách 60. epizódy a preto nebudete namietať, ak budem hodnotiť
                                                                                                                         90%


Friday, October 14, 2011

Bleach episodes 30-43

30 až 43

Príbehová línia pojednávajúca o záchrannej misii vo svete šinigami sa pomaly chýli ku koncu, takže je vhodný čas obzrieť sa a bilancovať, kam posledných vyše tucta dielov posunulo seriál ako taký. Okrem niektorých kľúčových momentov nemá veľmi zmysel vracať sa k dielom jednotlivo, takže to tento raz vezmem viac zoširoka.


Nemôžem sa ubrániť pocitu, že je anime dosť natiahnuté a tento materiál by sa dal spracovať aj s polovičným počtom epizód. Hoci sa tu ešte nevyskytujú fillery, ktoré sú morom neskorších častí dlhodobo vysielaných sérií (vlastne – jeden sa už vyskytol a bola to učinená nočná mora), pamätihodné momenty sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky invalidného dôchodcu, ktorý predtým pätnásť rokov pracoval na píle.


Ako som predpokladal, teamwork ani nejaká zaujímavá chémia medzi hlavnými protagonistami nevzniká, namiesto toho každý sám za seba blúdi ulicami a vďaka sériám stretnutí s nepriateľom objavuje svoju vnútornú silu, odhaľuje význam, hodnotu priateľstva and shit... Inoue, Išida, Čado, všetci ostávajú prakticky rovnakí, ako sme ich poznali z úvodných dielov. Ani Čadova dvojitá retrospektíva nevyvolá u diváka nič viac než asymetricky skrčené obočie.


Vtípkov je takisto pomenej, sterilné prostredie Dvora čistých duší im nepraje tak, ako školské lavice v starej dobrej Karakure (čo je fiktívna štvrť v Tokiu, v jednej z minulých recenzií som ju nesprávne označil ako skutočnú a historickú Kamakuru). Takisto nepomáha ani to, že Rukia, ktorá bola katalyzátorom mnohých komických situácii je teraz úplne odstavená od všetkého diania a na jej miesto Ičigovho parťáka nastupuje Gandžú, ktorého som si síce napriek pochybnému entrée (na diviakovi) nakoniec obľúbil, avšak mačovské shout festy medzi ním a Ičim predsa len nie sú plnohodnotnou náhradou za to vrenie, ktoré dokázali uvariť s Rukiou.


Hororová atmosféra prvého story arcu je takisto v čudu, pretože pozíciu antagonistov namiesto duchov hollow prebrali šinigami, ktorí sú v podstate všetci veľmi ľudskí a od normálnych ľudí sa okrem spirituálnej sily odlišujú len tým, ako aj v seriáli správne poznamenala Inoue, že si obliekajú kimoná. Na druhej strane uvedenie trinástich oddielov gotei džúsantai a ich veliteľov je asi najväčším prínosom poslednej zhruba dvadsiatky dielov.


Mám dojem, že sme svedkami toho, čo nazývam MGS syndróm, a síce: antagonisti sa stávajú sympatickejšími a charizmatickejšími než protagonisti. Bude zaujímavé sledovať, do akej miery sa nakoniec aj stanú samotnými protagonistami (divák, ktorý si myslí, že Zaraki, Rendži, apod. po prvej porážke v tomto 300+ dielnom anime skončili, je zjavne veľmi naivný a nedospelý).


Zaujímavejšie linky príbehu sú takisto namotané na prstoch, zápästiach, lýtkach a iných apendixoch trinástich kapitánov – presne ako som predpokladal, príchod Ičigovej party spôsobí naštartovanie intríg a mocenských bojov medzi vrchnosťou a sľubuje celkom zaujímavý divácky zážitok v budúcnosti. Po tom, ako jeden z kapitánov umiera (or DOES he really?) škaredou smrťou prišpendlením na zvonicu, je odvolané nariadenie zakazujúce prebúdzať svoje meče na vyššiu úroveň vedomia a ničivosti and everyone goes wild.


Na konci každej epizódy po záverečných titulkoch nasledujú asi jeden a pol sekundové predstavenia jedného z kapitánov alebo jeho pobočníkov. Vždy tam zaznie celé meno a Kon ešte zahnojí nejakú uštipačnú poznámku na adresu dotyčného charakteru typu „Čo to máš s vlasmi?“ alebo „Vezmeš si ma za muža?“ Okrem toho je v tomto segmente každý ending unikátnou animáciou predstavujúcou jedného z kapitánov a jeho oddiel.Tento prístup vyvoláva veľmi nostalgické asociácie: Zaraki, Mayuri, Kučiki, Aizen – gotta catch them all! – gotei 13...! :,)


V ďalších príspevkoch sa dozviete, ako je to s hlavnou postavou, na ktoré prvky seriálu mám slabosť a prečo mi to vlastne celé vychádza na takých

                                                                                                                      70%