Bleach episodes 23-29

23 až 29

Ako áno, ako nie, skrátil sa mi sa čas, ktorý môžem venovať recenziám, no chuť do pozerania našťastie neodpadla. Na druhej strane, niet veľmi o čom písať – naši hrdinovia boli v záujme infiltrácie veliteľstva šinigami vystrelení z dela a teraz sa ponevierajú spletitými uličkami onoho Dvora čistých duší, narážajú na náhodné skupinky ozbrojencov, ktorí sa ich snažia nájsť a zadržať a, keďže sú protagonisti rozpŕchnutí, snažia sa nájsť medzi sebou navzájom, takisto sa snažia nájsť Rukiu a ich sa na opátku zas snaží nájsť kapitán Zaraki Kenpači (a to už dobré štyri diely sa takto hľadajú, forchrissake...).

Medzitým sa máme možnosť oboznámiť s pomermi na šinigami veliteľstve a sú to práve načrtnuté intrigy medzi kapitánmi jednotlivých oddielov, ktoré nás nechávajú v napätí špekulovať, čo sa zomelie ďalej. Nenásilne spoznávame aj sľubné charaktery jednotlivých veliteľov a ak sa im v budúcich dieloch nepodarí rozohrať spletitú a diabolskú back-stabbing, double-crossing šachovú partiu s dušami smteľníkov i nesmrteľníkov, budem veľmi sklamaný.

Takisto dúfam, že prvá konfrontácia s Kenpačim bude stáť za to, pretože po tom štvordielnom build-upe už očakávam niečo skutočne kataklizmatického. Nové postavičky sú solídne, ale nemali ešte šancu veľmi prirásť k srdcu, možno okrem Yoruiči-sana, ktorý vyzerá presne ako náš kocúr. („Presne“ v tomto prípade znamená, že s ním zdieľa dva charakteristické znaky: je to kocúr a je čierny.)

Nemám už veľmi o čom písať, ale „natípal“ som dosť veľa pekných obrázkov a je škoda ich sem neumiestniť, takže teraz vás poprosím, aby ste sa tvárili, že čítate veľmi intelektuálnu reflexiu týkajúcu sa hlbokej dichotómie medzi svetom smrteľníkov a svetom šinigami, ktorá sa stáva katalyzátorom skrytého sexuálneho napätia medzi Inoue-san a jej zborom čarovných víl (a víliakov), čo v konečnom dôsledku vyústi do freudovského očistca popustených živočíšnych pudov a k synestetickému vnímaniu vlastného libida... Dobre, teraz už tento odsek vyzerá dostatočne hrubo.

                                           60% a keď mám slabšiu chvíľku, tak možno aj 70%

Bleach episodes 21-22

21. & 22.

Tak som to prechválil. Po prvotriedne načatom štarte nového story arcu zaťahuje autor ručnú brzdu a voľným driftom sa šmýka niekam, kam vôbec nechceme ísť. Ja mu rozumiem, osadenstvo seriálu sa vybralo priamo do osieho hniezda, teda na veliteľstvo Soul Society, kde sa to len hemží rôznymi protivnými a protivne mocnými šinigami, takže potrebuje čas, aby si premyslel, ako z toho elegantne vykorčuľovať, aby to nepôsobilo lacne. Keďže sa od neho očakávalo nové pokračovanie mangy každý týždeň, sú to vskutku šibeničné nároky.

Zatiaľ, čo sa naši hrdinovia trtošia na predmestí duchovného mestečka, kam prechodne prichádzajú duše očistené šinigami pracovníkmi, a mudrujú, ako sa dostať do dobre stráženého centra, divák si musí s podloženou bradou odtrpieť niečo, čo atmosférou i náplňou pripomína horšie epizódy Ruróni Kenšina. Pozeráme sa na množstvo prehrávajúcich, nezaujímavých postáv a častokrát sa pýtame samých seba, s koľkými stock characters sa ešte musí Ičigo skamarátiť tak, že im dá do držky a presvedčí ich o svojich ľudských prednostiach, kým toto skončí a začne sa riešiť niečo zaujímavé.

Interakcia v partičke dobrodruhov takisto nefunguje, je stále viac menej naviazaná na Ičiga a medzi ostatnými charaktermi chýba to správne iskrenie. Navzájom si prakticky nemajú čo povedať, len z času na čas okomentujú dianie. Toto je definícia anime priemernosti.

                                                                                                                          50%

Bleach episodes 19-20

19. & 20.

Napriek nervydrásajúcemu vyvrcholeniu línie s Rukiinými prepožičanými duchobijeckými schopnosťami a laškovaním v školských učebniach (t.j prvých asi 17 dielov) si anime stále udržiava napätie a pomerne vysoko nasadená latka sa musí otriasať po každom ďalšom dieli. Hrdinov nachádzame v nezávideniahodnom rozpoložení, kde jeden/na je na dobrej ceste rýchlo sa stať duchom hollow a druhý/á čaká na vykonanie šinigami spravodlivosti a napoviem vám, že verejnoprospešné práce to nebudú.

Obe epizódy sú pomerne strhujúce a dávajú za pravdu prísloviu „ťažko na cvičisku a v Soul Society neviem ako bude, ale asi tiež nič moc.“ Dozvedáme sa množstvo lahôdok z bleachovského kánonu, vypichol by som z nich priebeh premeny duše človeka na hollow po preťatí duchovnej reťaze, kde tým zvyšným článkom reťaze narastú také roztomilé ústa, ktoré začnú požierať samy seba, až dotyčnému ostane len diera namiesto srdca. Kto to nevidel má teraz možnosť podstúpiť menšie duševné cvičenie pri predstavovaní si tejto situácie.

Druhou lahôdkou je nápad perzonifikácie zanpakutó mečov, ktoré používajú šinigami. Je to tak. Ičigo sa bude rozprávať so svojim vercajkom. Ehm, predchádzajúca veta vyznela trochu divne, tak sa skúsim poopraviť: Ičigo sa musí naučiť načúvať svojej zbrani a zavolať jej meno, inak to s ním dobre neskončí. Človek niekedy zabudne na to, že séria má zo tristo dielov a úprimne prežíva momentálne dianie na obrazovke, ako by to mal byť Koniec všetkých dní(TM). Ale to je to čaro, ktoré dokáže vykúzliť dobré dramatické dielo.

Tak prečo, pýtate sa a hádžete smerom ku mne rajča, ktoré si vaša malá sestra vybrala z desiaty, pretože bolo zvláštne hnedé a vráskavé, prečo len tých úbohých, nízkych, potupných 80%? Možno preto, chytám bez zaváhania do ruky rajča, opatrne ho kladiem na zem a vyťahujem antiseptické vreckovky na osvieženie rúk, možno preto, že si vážim svoju recenzentskú integritu, reputáciu kritika a nemienim sa dať strhnúť nadšením. Možno preto, krčím antiseptickú vreckovku a odkladám ju do triedeného odpadu, že som pri sledovaní nebol v najlepšom rozpoložení.

A možno sa mi páči ten tvar, koniec koncov, keď sa prevalí na bok, môže z toho byť nekonečno... Ale raz sa aj to nekonečno, viete, odtentuje a POTOM... Budem tam čakať. (počkať... kam som sa to dostal? Žeby na koniec poviedky nominovanej na Cenu Fantázie 2011? Aha. Tak nič.)

                                                                                                                          80%

Bleach episodes 15-18

15.

Tak je tu ďalšia ľahkovážna, srandovná epizóda, aby si hrdinovia mohli odpočinúť po búrlivom dianí v tých predošlých. Nikto nerozmazúva podivuhodné udalosti minulých dielov a stredoškolský život pokračuje se vším všudy. Výnimkou je Kon, ten oduševnelý plyšáčik, ktorému Ičigo prenecháva svoje hmotné telo vždy, keď musí ísť bojovať vo svojej šinigami podobe. Nespokojný s hrubým zaobchádzaním sa vydáva na cestu za niekým, kto s ním bude jednať ako so sebe rovným, najlepšie, ak to bude niekto s veľkým poprsím.

Uvidíme ešte lesbické výpady Orihiminej spolužiačky, Yoruičiho, ktorý nie je len obyčajným čiernym kocúrom a Rukiino ťažké rozhodnutie. Okrem toho však len máločo utkvie v pamäti.

                                                                                                                       60%

16 & 17

Rukiini kolegovia zo Soul Society si všimnú jej podivuhodného počínania v ľudskom svete and the shit finally hits the fan. Po kratšej (trvajúcej asi jeden diel) výmene názorov stráca jedna z hlavných postáv bolestivým spôsobom všetky svoje schopnosti a ďalšia je odvedená na popravu. Život šinigami, ako sa dozvedáme, to nie len samý smiech a hry...

Zoznamujeme sa s maniakálnym ryšavcom, poručíkom Abaraiom a kapitánom Kukičim, starším „bratom“ Rukie, v ktorom je asi toľko citu ako v trojdňovom, už mierne zaváňajúcom rybom filé. Hrdinovia robia, čo dokážu, ale smutný koniec aj tak neodvrátia. Na tomto mieste by sa mohla manga aj anime naozaj skončiť a zapísať sa do dejín ako zaujímavý experiment a reflexia ľudského sebaobetovania, dezilúzie dospievajúcich ľudí a... ehm, sociologická štúdia krvilačných duchov. Ale, ako vieme, bude to nakoniec trochu ináč...

                                                                                                                       80%

 18.

Ako len mohli všetky deti zabudnúť na svoju milú spolužiačku Kikuči-san? Je to akoby nikdy neexistovala... Pred Ičigom sa črtá dlhá cesta a keďže svet šinigami je plný nebezpečia, bude potrebovať priliehavý tréning. Tento, okrem iného pozostáva z:

1) kick-boxerských zápasov na život a na smrť s osemročným dievčatkom

2) násilného odtrhnutia od svojho hmotného tela, uvrhnutia do hlbokej priepasti v disproporcionálne veľkom medzipriestore kdesi pod Uraharovým obchodom s okovami na rukách a následný pretek s časom za postupného odhnívania vlastnej duše

Myslím, že náš hrdina si letné prázdniny takto nepredstavoval, no my ostatní môžeme mať radosť, pretože sa nám rysuje epický a veľmi výdatný story arc, ktorý sa hneď tak rýchlo nerozuzlí. Pri posledných dieloch som začal uvažovať, či nesiahnuť po uctievanom 90-kovom hodnotení, ale radšej si nechávam rezervu a autorom možnosť príjemne ma prekvapiť v budúcnosti.

                                                                                                                      80%

Bleach episodes 12-14

12, 13 & 14

Ale sa nám to utešene rozbieha. Duchovia hollow sa rodia ako huby po daždi, malé copaté dievčatká siahajú po guľometoch a prakticky každá z postáv seriálu sa dostane do prekérnej situácie. Zápas medzi Ičigom a Išidom (ktorý, keďže prominente figuruje v openingu aj v zozname charakterov na wikipédii, určite nebude epizodickou postavou, ako som sa domnieval) spôsobí, že... ehm... obloha praskne... a vynorí sa samotný Menos Grande! {orchestra cue: dramatic music} A vetešník Urahara sa tomu všetkému lišiacky prizerá...

V tomto story arcu nadobúda konečne väčšina postáv schopnosť priamo vidieť duchov a k tomu ešte aj pekný balíček nadprirodzených schopností. Skoro to vyzerá, že celé anime, resp. manga boli koncipované tak, aby sa dali hladko adaptovať ako videohra. Pravdepodobnejšie je však to, že sa tu len prejavuje japonská postmoderná estetika, ktorá je výrazne poznačená videohernou kultúrou, alebo s ňou aspoň zdieľa rovnaké korene.

Zo špeciálnych schopností ma najviac zaujala tá, ktorú získala Inoue Orihime (pre mňa dosť nečakaný vývoj: „I’m Orihime and I’m here to kick ass and chew [umebóši-flavoured] bubblegum. And I’m all out of g...“ pwaaah, toto sa nedá ani dopovedať!), a síce: transsexuálnu šesticu okrídlených víl, s ktorých pomocou dokáže vztýčiť ochranný štít, uzdravovať a iné podobné vylomeniny.

V scéne, kde praskali okenné tabule pri útoku hollow ma zaujalo hlásenie o zemetrasení. Najprv som si myslel, že to má len dodať flavor tejscéne, ale potom ma napadlo, či sa fakt nejednalo o reálnu správu o zemetrasení v priamom prenose, pretože (hoci to do kontextu scény pasovalo) nebolo zrejmé, odkiaľ sa to hlásenie vzalo. Hmmm.

Samozrejme sa za ten čas stihne na svetlo sveta povyťahovať plno emocionálneho špinavého prádla patriaceho rozličným charakterom a nechá sa na slnku presušiť za zvonenia Ičigovho zanpakutó meča a vrzania Išidovho spirituálneho luku. Keď už sú tie citové výlevy pridlhé, jedna postava povie tej druhej: „drž už pec,“ a tak sa zachováva flow a dráma funguje.

Po epickom zakončení prišlo rozčarovanie v podobe zmenených end titles – namiesto príjemného popíku, na ktorý som si už privykol, tam začnú dosť otravne rapovať a celkový dojem ide do kôpru. Kto to vyberal tie pesničky?

                                                                     90% - 10% za ten hrozný ending

Bleach episodes 10-11

10.

Do Kamakury (kde sa odohráva seriál – ha a to som si myslel, že sa všetky anime musia odohrávať v Tokiu) prichádza rádoby-exorcista, ktorý zaháňa duchov a zabáva pri tom davy. Je úplné jasné, že mu v konečnom dôsledku Ičigo bude musieť zachraňovať jeho r...  hrdosť a holý život.

Neviem ani, čo napísať o tomto dieli. Jeho najväčšou devízou je, že nie je rozťahaný do dvoch epizód. Sú tu pokusy o komiku, tento raz ma ale nechávali celkom chladným. Jediným dôvodom, prečo si ho pozrieť, môže byť chuť dívať sa na známe postavy v nových situáciách, ale keď si vezmeme, koľko dielov má toto anime, tak... Inými slovami, o nič neprídete, ak ho vynecháte.

                                                                                                                        60%

11.

Tento diel je o spolužiackej (mužskej? adolescentnej? šinigamiduchozabíjačskej?) rivalite medzi... wait for it... áno, hádate správne, oranžovovlasým mládencom, šinigami náhradníkom Ičigom a akýmsi svetským bojovníkom proti zlým duchom a majstrom ručných prác...

Tento diel ma takisto veľmi nechytil, takže sa miesto rozboru zameriam na jednu maličkosť, ktorá ma zaujala. Vysvitne, že onen majster ručných prác je asi posledným žijúcim príslušníkom prastarého klanu, ktorého členovia svojho času po celom svete naháňali a ničili duchov hollow, teda až dovtedy, kým neboli všetci kvôli svojim nekonformným metódam pred 200 rokmi vyvraždení a tento klan sa volá... Quincy...

Nič? Tak vám to poviem ešte raz a po japonsky: Kvinčí...

Stále nič? Tak to potom bude asi len mnou.

V ďalšom dieli sa pravdepodobne dozvieme, či je Ičigo (hlavná postava seriálu) väčší borec ako ten druhý borec (náhodná, pravdepodobne epizodická postava), ale ja osobne na toto rozuzlenie nebudem čakať so zatajeným dychom. Takže, nech už to dopadne akokoľvek, don’t sweat it, Ičigo, veď je každému úplne jasné, že Orihime miluje LEN TEBA!

                                                                                                            　　　 60%

Bleach episodes 8-9

8. & 9.

Ha! Rukiina (poďme si vyskloňovať meno Kučiki Rukia: nominatív – Kučiki Rukia, genitív – Kučiki Rukie, datív – Kučiki Rukii, akuzatív – Kučiki Rukiu, ok, no to by možno stačilo už)  temná minulosť ju konečne dohnala! Až na to... že, sme sa nedozvedeli, aká tá temná minulosť vlastne je... a nie som si celkom istý, či ju vôbec dohnala. Curses.

Obe epizódy sa točia okolo Ičigovho vzťahu k matke a výčitiek  svedomia. Nie, nečakajte žiadneho Freuda, miesto toho  sa pripravte na strastiplnú túru slzavým údolím do minulosti. Niekedy sa aj uprostred seku, skoku, či iného akčného pohybu spustí dlhá reminiscencia a hrdina má čo robiť, aby sa udržal psychicky fit.

Autori to teraz s tým útokom na city trošku prepískli, až to hraničí s gýčom. Stále je nejaký člen rodiny v ohrození života, tu i tam slzotvorný flashback, alebo sa aktuálny antagonista posmieva zosnulým, a tak si pýta ranu. To by nám Ičigo mohol rovno sekať cibule pred ksichtom a sledovať, kedy sa rozplačeme. Proste také emocionálne porno.

Ale u nás neostalo ani jedno oko suché (pravé ani ľavé), takže pre tento raz udelím solídnych

                                                                                                                       70%