Bleach episodes 19-20

19. & 20.

Napriek nervydrásajúcemu vyvrcholeniu línie s Rukiinými prepožičanými duchobijeckými schopnosťami a laškovaním v školských učebniach (t.j prvých asi 17 dielov) si anime stále udržiava napätie a pomerne vysoko nasadená latka sa musí otriasať po každom ďalšom dieli. Hrdinov nachádzame v nezávideniahodnom rozpoložení, kde jeden/na je na dobrej ceste rýchlo sa stať duchom hollow a druhý/á čaká na vykonanie šinigami spravodlivosti a napoviem vám, že verejnoprospešné práce to nebudú.

Obe epizódy sú pomerne strhujúce a dávajú za pravdu prísloviu „ťažko na cvičisku a v Soul Society neviem ako bude, ale asi tiež nič moc.“ Dozvedáme sa množstvo lahôdok z bleachovského kánonu, vypichol by som z nich priebeh premeny duše človeka na hollow po preťatí duchovnej reťaze, kde tým zvyšným článkom reťaze narastú také roztomilé ústa, ktoré začnú požierať samy seba, až dotyčnému ostane len diera namiesto srdca. Kto to nevidel má teraz možnosť podstúpiť menšie duševné cvičenie pri predstavovaní si tejto situácie.

Druhou lahôdkou je nápad perzonifikácie zanpakutó mečov, ktoré používajú šinigami. Je to tak. Ičigo sa bude rozprávať so svojim vercajkom. Ehm, predchádzajúca veta vyznela trochu divne, tak sa skúsim poopraviť: Ičigo sa musí naučiť načúvať svojej zbrani a zavolať jej meno, inak to s ním dobre neskončí. Človek niekedy zabudne na to, že séria má zo tristo dielov a úprimne prežíva momentálne dianie na obrazovke, ako by to mal byť Koniec všetkých dní(TM). Ale to je to čaro, ktoré dokáže vykúzliť dobré dramatické dielo.

Tak prečo, pýtate sa a hádžete smerom ku mne rajča, ktoré si vaša malá sestra vybrala z desiaty, pretože bolo zvláštne hnedé a vráskavé, prečo len tých úbohých, nízkych, potupných 80%? Možno preto, chytám bez zaváhania do ruky rajča, opatrne ho kladiem na zem a vyťahujem antiseptické vreckovky na osvieženie rúk, možno preto, že si vážim svoju recenzentskú integritu, reputáciu kritika a nemienim sa dať strhnúť nadšením. Možno preto, krčím antiseptickú vreckovku a odkladám ju do triedeného odpadu, že som pri sledovaní nebol v najlepšom rozpoložení.

A možno sa mi páči ten tvar, koniec koncov, keď sa prevalí na bok, môže z toho byť nekonečno... Ale raz sa aj to nekonečno, viete, odtentuje a POTOM... Budem tam čakať. (počkať... kam som sa to dostal? Žeby na koniec poviedky nominovanej na Cenu Fantázie 2011? Aha. Tak nič.)

                                                                                                                          80%