1.
Musím priznať, že prvý diel som skoro pretrpel. Jedinými zaujímavými aspektmi boli setting, čiže moderné Japonsko (pri pohľade na tie malé záhradky, elektrické vedenia a sadrokartónové domčeky som pocítil jemný závan nostalgie) a niekoľko detailov ohľadom fungovania sveta šinigami (meč do srdca ako vstupenka).
Prevedenie sa nevymyká štandardu moderných anime, postavičky som videl nakreslené už aj krajšie. Zamrzí aj hrozný opening, čiže zmätená a nezaujímavá obrazová sekvencia, ako aj hip-hopová pesnička, ktorej zaradenie som nepochopil.
Dej je typickým šónen (chlapčenské anime a manga) cliché s júrei (japonskí duchovia), šinigami (bohovia smrti, čo tých duchov obhospodarujú) a proklatě veľkými mečmi. Postavy ešte nemajú dosť priestoru na to, aby sa prejavili, lebo treba diváka rýchlo uviesť do deja, z toho mála by som vypichol Ičigov neštandardný vzťah s otcom, ktorý z hľadiska komického efektu úplne zlyháva. Žiadna z postáv nie je na prvý pohľad sympatická.
Celkovo asi jedna z najhorších úvodných epizód anime, aké som videl, jediné, čo by diváka mohlo viesť k tomu pozrieť si pokračovanie je ubezpečovanie fanúšikov seriálu, že bude lepšie. Prinútila ma zamyslieť sa nad tým, či som už z anime definitívne nevyrástol. Nemôžem hodnotiť inak, než
40%
2.
No toto. Kto by si to bol pomyslel, že už druhý diel bude takáto pecka. Celá epizóda prakticky nemá hluché miesto – humor strieda prekresľovanie charakterov, akcia, náznaky hrôzy a začína sa už aj hranie na city.
Hneď spočiatku diváka zaujme nečakaný zvrat, kde si rodina Kurosakiovcov nepamätá „carnage“ z predošlej noci a Ičigo musí pochybovať o svojom duševnom zdraví. V škole sa zoznamujeme s Ičigovými spolužiačkami, roztomilo hanblivou Inoue a jej drsnou kamarátkou. Ičigo musí pochybovať opäť, keď stretne svoju novú spolužiačku Kučiki – v skutočnosti šinigami, ktorá mu predala svoje schopnosti predošlej noci!
Kučiki navyše pred svojimi „rovesníkmi“ nehovorí svojim typickým štýlom drsnej lovkyne prázdnych duší, ale naopak veľmi kultivovanou a feminínnou japončinou, ktorá vo svojej strojenosti a afektovanosti vytvára úžasný komický efekt (toto je moment, ktorí ľuďom bez znalosti japončiny žiaľ unikne). Dvojakosť settingu (svet šinigami / stredná škola) je síce otrepaným, ale účinným nástrojom na udržanie rozmanitosti a poľudšťovanie hrdinov.
Poteší, že doteraz veľmi ploché duo hlavných postáv začína ukazovať svoje ďalšie charakterové stránky. Ičigo ako charakter je síce typickým „reluctant hero“, ale medzi ním a Kučiki vzniká zaujímavá dynamika, dosiahnutá najmä cez konfrontáciu názorov na poslanie šinigami a slovné prekáračky vychádzajúce zo vzájomných antipatií. Pri odhalení, kde vlastne Kučiki v rámci svojho exilu v ľudskom tele prebýva, som sa musel skutočne nahlas zasmiať (TM).
Je ešte obdivuhodnejšie, že sa tvorcom popri tom podarilo vybudovať jednoduchú, ale napínavú zápletku, ktorá v divákoch pošteklí receptory zvedavosti a núti ich pýtať sa: „Čo bude ďalej?“
Veľmi príjemné prekvapenie a plne zaslúžených
80%
No comments:
Post a Comment