Friday, October 28, 2011

Bleach Characters Special Extravaganza the First


Yo biatchez, tiz 'ere a special update for ma faithful homies... Umm, chcem povedať, že toto je špeciálny post v rámci môjho pokračujúceho úsilia o zrecenzovanie komplet celého Bleachu a zároveň odmena pre mojich verných čitateľov a milé čitateľky, ktorým sa podarilo prehrýzť sa cez moju znôšku meča-kuča reviews až sem. Namiesto tradičného p___ia na to, aké je to celé rozťahané a že práva obetí závislých na anime by mali byť v našom právnom poriadku patrične ošetrené, vám ponúkam výber z charakterov, ktoré ma v dosiaľ zhruba 80-tich epizódach najviac zaujali, zoradených vzostupne podľa obľúbenosti. Takže, bez ďalšej prodlevy:

5. Urahara Kisuke


"Yaa, suimasen ne. Kočira mo saikin nanika to isogašikute..."

Tento šmelinár a pederast bol kedysi vedúcim výzkumu vo svete šinigami, teraz si zarába na živobytie predajom rozličného haraburdia vo svojom obchode v Karakure, kde žije spolu so svojim fúzatým sluhom a dvomi malými deťmi, ktoré nie sú jeho vlastné. Vo voľnom čase sa snaží z Ičiga pomocou rozličných podrazov a naschválov vykresať skutočného šinigami.

Urahara sa zdá byť permanentne na dovolenke. K jeho poznávacím znakom patrí pruhovaný klobúk a tradičné drevené sandálky, ktoré podtrhujú jeho uvoľnený výzor. Výraz jeho tváre naznačuje, akoby mal neustále niečo za lubom, čo mu, spolu so skutočnosťou, že nelegálne zamestnáva mladistvé osoby, nepridáva na dôveryhodnosti.

Napriek tomu sa osvedčí ako vynikajúci tréner a opora pre hlavného hrdinu, keď mu takmer nechá vyhniť dušu na dne hlbokej jamy a pošle ho cez smrteľne nebezpečný portál medzi svetmi za jeho osudom.

4. Zangecu


"Ičigo, šindžiro. Omae wa hitori de tatakattenai."

Zangecu je odpoveďou na otázku, čo by sa stalo, keby si Chuck Norris osvojil filozofiu emo. Je to duša Ičigovho duchopobíjačského zanpakutó meča, prebývajúca vo svojej vlastnej realite kdesi v Ičigovej hlave a zároveň aj jeden veľmi drsný, zamračený pán.

Zangecu je Ičigovi rovnocenným partnerom pri boji, no jeho skutočnú podobu uvidíme len vo chvíľach, keď ide naozaj do tuhého a hlavnému hrdinovi „prepne“, takže sa ponorí do svojho podvedomia. Každá takáto príležitosť, keď Zangecu dostane priestor na plátne, je takým malým sviatkom pre veľkú časť bleachovských nadšencov. A on si nikdy nenechá ujsť príležitosť trúsiť kúsky mačo-emovskej filozofie svojim hlbokým, mystickou ozvenou zastretým hlasom.

3. Zaraki Kenpači 


"Tanošime yo! Ši mo kucuu mo sono tame no tada no daišó no hitocu daró ga!"

Kapitán Kenpači je týpek, ktorého by ste chceli mať na každom večierku. Pozná všetky možné spôsoby ako rozprúdiť zábavu a pokiaľ sa neudusíte pod váhou jeho obludne veľkej spirituálnej energie, uvidíte, že nik nevie prelomiť ľady tak ako on.

Ak by aj zábava predsa len viazla, má vždy po ruke svoju vernú zástupkyňu Yačiru, ktorá vymýšľa priateľom, zábavné mená; škoda že je, škoda že je prudko nezletilá... ehm. Takže, na niektoré večierky (tie po 22. hodine alebo tie, kde sa podávajú alkoholické nápoje) musí chodiť kapitán Zaraki sám. Ale to nie je problém, so svojim excentrickým správaním, odvážnym účesom a imidžovou páskou cez oko je miláčikom žien. Medzi jeho záľuby patrí:

1. Fighting with Ichigo.
2. Fighting anyone strong enough to challenge him.
3. Searching for Ichigo in order to fight him.
4. Getting lost while searching for Ichigo.
5. Thinking about fighting with Ichigo.
6. Thinking about fighting.

A pamätajte, až začujete cinkanie rolničiek, nechajte tú podkolienku tak a radšej si ku kozubu narichtujte svoj zanpakutó. To totiž neprichádza Santa...

2. Ičimaru Gin


"Nan desu no? Sóru sosaietii wo torišikiru taičósan-gata ga boku nanka no tame ni soroi mo sorotte..."

Veliteľ tretieho oddielu Gotei 13 je žijúcim dôkazom toho, že s úsmevom na tvári človek ďalej zájde (ak teda pod pojmom „ďalej“ rozumiete Hueco Mundo).

Ičimaru je šéfko, akého by každý chcel mať. Stále pozitívne naladený, vždy pripravený zavtipkovať si so svojimi podriadenými. Vyjadruje sa spisovnou, zdvorilou japončinou a od druhých očakáva to isté. Napriek svojmu zmyslu pre zodpovednosť nezabúda (beacuse all work and no fun makes the captain a dull shinigami) na sociálne stránky života a často sa vytratí na večierok k svojmu kamarátovi Aizenovi, takže sem-tam príde neskoro do práce.

Okrem toho má veľmi príjemne modulovaný hlas, bielu ofinku a zabil by vás bez toho, aby pohol čo i len jedným svalom vo svojom úsmeve.

1. Yoruiči Šisóin


"Yare, yare, hontó wa onuši to kono waza de tatakai to wa nakattan džan no."

Nebudem vás vodiť za nos a vyklopím hneď na rovinu, že Yoruiči je môj ideál ženy. Táto mačička v sebe spája zrelosť a sebavedomie, ktoré prichádzajú s vekom (t.j. za 150+ rokov) so sexy sviežosťou veľmi dobre zachovalého tela. Zatiaľ, čo sa ostatní šinigami všemožne oháňajú svojimi trápnymi zanpakutó mečmi v snahe nakopať si navzájom rite, táto cica nakopáva rite svojimi vlastnými nohami.

Táto kočka sa dokáže pomocou svojich bleskových šunpo presunov dostať za chrbát aj takému číslu, ako je Kučiki Byakuya a natiahnuť mu jeho spodky na hlavu bez toho, aby vôbec stihol zaregistrovať, kto to zhasol svetlo. Yoruiči je proste cicuška, ktorá sa nehanbí za to, čo dokáže so svojim telom (a spirituálnou energiou). Jediným, kto sa s touto cicou mohol za mladi hrávať, bol ten šťastný pes Kisuke.


Prednosti tejto micky sa zďaleka nekončia pri jej telesných danostiach, je tu aj jej múdrosť a dlhoročné skúsenosti veliteľky tajných šinigami bezpečnostných zložiek, vďaka ktorým vie vyžmýkať z Ičiga nejeden bankai a pripraviť ho na osudový súboj o záchranu života jeho priateľky. Svojim vrtkým jazýčkom dokáže hlavného hrdinu podpichnúť a vyhecovať k ešte väčším výkonom a v divákovi vyvolať úsmev, pretože jej japočina, ktorá pripomína jazyk starých kmeťov, je prosto neodolateľná.

(Pozn.: kto správne spočítal všetky dvojzmyselné narážky opierajúce sa o fakt, že Yoruiči má istú alternatívnu zvieraciu formu, má u mňa pohárik destilátu podľa ponuky. :,) )

Sunday, October 23, 2011

Bleach episodes 63-71

63 až 71

Po skvelom, i keď trochu rozťahanom, story arcu v Soul Society, sa vracia civilná atmosféra skorších dielov, čo neznamená nič iné, než že naši kamaráti (?) usadajú zas do školských lavíc a sem tam musia zamiesť s nejakým tým zlom, ktoré sa vynorí z noci, kanalizácie, Hueco Mundo, či odkiaľkoľvek takéto zlá prichádzajú.


Neviem, do akej miery sa anime drží pôvodnej mangy, ale tvárme sa, že veľmi úzko, a tak všetky zásluhy a previnenia budem pripisovať rovno autorovi Tite Kubovi. Bližšie som sa tým nezaoberal, takže moje domnienky môžu vyznieť insitne, ale budiž. Po epickom zakončení príbehu vo svete šinigami si zjavne ešte nie je úplne istý, kam ďalej a toto jeho tápanie sa vo výsledku trochu negatívne prejavuje.


To, že hlavná hrdinská zostava v porovnaní s postavami kapitánov a spol. v Soul Society pôsobí pomerne disfunkčne, som už zmieňoval. Na veľké prekvapenie základnú zostavičku doplní svojim príchodom do sveta ľudí šinigami Rendži, ktorý po väčšinu času vystupoval v antagonistickej pozícii a plní rovnakú úlohu vedľa Ičiga ako v minulosti Rukia a Gandžu. Sám o sebe je dobre napísanou postavou (môj obľúbený moment bol, keď Rendžiho, nasťahovaného v Uraharovom obchode pri večeri volali „free-loader-san“ a „posmeľovali“ ho tak do jedenia:,) ) a interakcia s Ičigom takisto funguje, no napriek tomu to akosi nie je ono a Tite musí nakoniec siahnuť k dejovo pomerne neopodstatnenému návratu Rukie, s ktorou sme sa len pred pár dielmi slzavo lúčili.


Ďalším výstrelom do tmy bolo uvedenie trojice umelých duší Nova, Claude a Rin-rin, ktorí sa najprv z pozície hrozby posúvajú do pozície pomocníčkov, rozširujúc rad protagonistov. U nich sa logika anime začne rozpadať a vyznievať, akoby autor nevedel kam z konopí. Sám si asi uvedomuje, že dynamika v parte nie je ideálna a rieši to pridaním nových charakterov, ktoré spolu s našimi známymi študentíkmi z Karakury musia čeliť novej hrozbe – upírskym Baunto.


A tu sa elegancia a vierohodnosť rozprávania rozpadá ako hrad z kociek po stretnutí s naštartovaným batoľaťom. Z nejakého nevysvetleného dôvodu musia byť umelé duše zašité do plyšových zvierat, a tak sú z potenciálne veľmi mocných spojencov degradovaný na detektory upírov. Kawaisa (roztomilosť) opäť víťazí nad zdravým rozumom. Pri samotných stretnutich s protivníkmi navyše vysvitne, že Ičigo návratom do sveta stratil väčšiu časť šinigami schopností. Z pohľadu rozprávania, ktoré treba natiahnuť (lebo aj autor mangy musí dačo jesť), tomu rozumiem, ale aj tak som sa pri bojových scénach, kde Ičigo len "tak nejak postáva“ nemohol ubrániť kyslému výrazu.


Napriek vyššie uvedenému je to stále zábavné a prudko pozerateľné anime, ale... ale... to budeme na Aizenov návrat skutočne musieť čakať celý rok...?

                                                                                                                          60%

Thursday, October 20, 2011

Bleach episode 60

60.

Priatelia, toto je ončo! Za TOTO sme v osemdesiatom deviatom štrngali kľúčmi na námestí! Toto je ovocie globalizácie, kvôli ktorému s radosťou vysypem celú prepravku upotených Nike tenisiek do chumlu nadržaných domorodcov!


Trpezlivosť bankai prináša a mne priniesla dlho očakávaný, vytúžený, od medových motúzov prísľubov dolepený 60. DIEL. Vďaka nemu si môže Bleach vyložiť svoje očistené, odfarbené, vybielené (proste vyblíčované - tomuto sa hovorí znásilňovanie slovnej hračky v praxi) pozadie vedľa takých ťažkých váh a yokozunov, ako sú Inu-yasha či Desu nóto


Bábky nadskočia na svojich motúzoch a asi tridsať dielov snované plány prefíkaných antagonistov v pozadí bezstarostne pôsobiaceho anime sa ukážu v svojej perfídnej elegancii. Nevinné ľudské srdiečka sú podupané a roz(tra-la-la)dané na s(ša-la-la)ačky. Aj Kučiki Byakuyovi padne ganba. Čakajú nás mnozí efektové. 10 miliónov lupeňov ruží. (Hoci, toto už zachádzam k udalostiam trochu skorším, resp. kataklizmatickému súboju medzi vyššie spomenutým pánom a Kurosaki Ičigom (ktorý tiež nebol na zahodenie). Takže späť k 60. dielu.)


60. diel je pútavou zábavou pre celú rodinu. Veľmi sa pri ňom nenasmejete, ani po toaletnom papieri nebudete často siahať, ale o to viac si užijete čistú krásu naratívu, emócii a všeobecnú kulervoucnosť celého umeleckého celku.
Teraz vám popíšem celé dianie a všetky podrobnosti epizódy 60, aby ste mohli spolu so mnou uznanlivo prikyvovať a oceniť všetky nuansy, ale nemusíte mať strach, text preženiem cez úzkostlivú cenzúru, aby ste aj po prečítaní ostali spoilermi nedotknutými, cnostnými bytosťami a platonickými obdivovateľmi anime:


Kapitán (censored) so svojou pobočnicou (censored) vstupujú do (censored), len aby zistili, že všetci (censored) sú do jedného (spoiler). V návale emócii si kapitán (censored) uvedomí, že všetci (censored) boli už dlho (spoiler), takže všetky (censored) boli totálne, ale úplne na (censored, ale teraz fakticky). Medzitým sa (censored), ktorú sa pokúšal (censored... no, ale no tak! na čo to myslíte! má tu byť „chrániť“) nenápadne dostane tamtiež, avšak tu ju nečaká nik iný, ako (censored), ako vždy v dobrom rozmare a dovedie ju k (censored), ktorý napriek všetkým predchádzajúcim domnienkam, nie je (censored) ale (spoiler)! Ju však namiesto priateľského objatia (censored... alebo spoiler!?). Tu už sa vracia kapitán (censored), ktorý v snahe (o spoiler) sa nezmôže ani na (ten censored). Je (censored) a zdá sa, že to nerozchodí. Až príchod (censored) donúti zradného (censored, ale iný censored než censored), aby divákom vysvetlil, že v skutočnosti (big-ass m****ing spoiler). Potom sa obaja (censored) presunú na (spoiler), kde ich už čaká prekvapený (censored), aby dokončili (spoiler).


Myslím, že teraz už máte jasnú predstavu o vysokých kvalitách 60. epizódy a preto nebudete namietať, ak budem hodnotiť
                                                                                                                         90%


Friday, October 14, 2011

Bleach episodes 30-43

30 až 43

Príbehová línia pojednávajúca o záchrannej misii vo svete šinigami sa pomaly chýli ku koncu, takže je vhodný čas obzrieť sa a bilancovať, kam posledných vyše tucta dielov posunulo seriál ako taký. Okrem niektorých kľúčových momentov nemá veľmi zmysel vracať sa k dielom jednotlivo, takže to tento raz vezmem viac zoširoka.


Nemôžem sa ubrániť pocitu, že je anime dosť natiahnuté a tento materiál by sa dal spracovať aj s polovičným počtom epizód. Hoci sa tu ešte nevyskytujú fillery, ktoré sú morom neskorších častí dlhodobo vysielaných sérií (vlastne – jeden sa už vyskytol a bola to učinená nočná mora), pamätihodné momenty sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky invalidného dôchodcu, ktorý predtým pätnásť rokov pracoval na píle.


Ako som predpokladal, teamwork ani nejaká zaujímavá chémia medzi hlavnými protagonistami nevzniká, namiesto toho každý sám za seba blúdi ulicami a vďaka sériám stretnutí s nepriateľom objavuje svoju vnútornú silu, odhaľuje význam, hodnotu priateľstva and shit... Inoue, Išida, Čado, všetci ostávajú prakticky rovnakí, ako sme ich poznali z úvodných dielov. Ani Čadova dvojitá retrospektíva nevyvolá u diváka nič viac než asymetricky skrčené obočie.


Vtípkov je takisto pomenej, sterilné prostredie Dvora čistých duší im nepraje tak, ako školské lavice v starej dobrej Karakure (čo je fiktívna štvrť v Tokiu, v jednej z minulých recenzií som ju nesprávne označil ako skutočnú a historickú Kamakuru). Takisto nepomáha ani to, že Rukia, ktorá bola katalyzátorom mnohých komických situácii je teraz úplne odstavená od všetkého diania a na jej miesto Ičigovho parťáka nastupuje Gandžú, ktorého som si síce napriek pochybnému entrée (na diviakovi) nakoniec obľúbil, avšak mačovské shout festy medzi ním a Ičim predsa len nie sú plnohodnotnou náhradou za to vrenie, ktoré dokázali uvariť s Rukiou.


Hororová atmosféra prvého story arcu je takisto v čudu, pretože pozíciu antagonistov namiesto duchov hollow prebrali šinigami, ktorí sú v podstate všetci veľmi ľudskí a od normálnych ľudí sa okrem spirituálnej sily odlišujú len tým, ako aj v seriáli správne poznamenala Inoue, že si obliekajú kimoná. Na druhej strane uvedenie trinástich oddielov gotei džúsantai a ich veliteľov je asi najväčším prínosom poslednej zhruba dvadsiatky dielov.


Mám dojem, že sme svedkami toho, čo nazývam MGS syndróm, a síce: antagonisti sa stávajú sympatickejšími a charizmatickejšími než protagonisti. Bude zaujímavé sledovať, do akej miery sa nakoniec aj stanú samotnými protagonistami (divák, ktorý si myslí, že Zaraki, Rendži, apod. po prvej porážke v tomto 300+ dielnom anime skončili, je zjavne veľmi naivný a nedospelý).


Zaujímavejšie linky príbehu sú takisto namotané na prstoch, zápästiach, lýtkach a iných apendixoch trinástich kapitánov – presne ako som predpokladal, príchod Ičigovej party spôsobí naštartovanie intríg a mocenských bojov medzi vrchnosťou a sľubuje celkom zaujímavý divácky zážitok v budúcnosti. Po tom, ako jeden z kapitánov umiera (or DOES he really?) škaredou smrťou prišpendlením na zvonicu, je odvolané nariadenie zakazujúce prebúdzať svoje meče na vyššiu úroveň vedomia a ničivosti and everyone goes wild.


Na konci každej epizódy po záverečných titulkoch nasledujú asi jeden a pol sekundové predstavenia jedného z kapitánov alebo jeho pobočníkov. Vždy tam zaznie celé meno a Kon ešte zahnojí nejakú uštipačnú poznámku na adresu dotyčného charakteru typu „Čo to máš s vlasmi?“ alebo „Vezmeš si ma za muža?“ Okrem toho je v tomto segmente každý ending unikátnou animáciou predstavujúcou jedného z kapitánov a jeho oddiel.Tento prístup vyvoláva veľmi nostalgické asociácie: Zaraki, Mayuri, Kučiki, Aizen – gotta catch them all! – gotei 13...! :,)


V ďalších príspevkoch sa dozviete, ako je to s hlavnou postavou, na ktoré prvky seriálu mám slabosť a prečo mi to vlastne celé vychádza na takých

                                                                                                                      70%

Tuesday, October 11, 2011

Bleach epi... počkať... ČO TO JE!?

Keďže je môj blog v poslednom čase veľmi jednostranne orientovaný, rozhodol som sa bleachovskú tematickú hegemóniu ozvláštniť tým, že... (publikum zadrží dych, nervy sa očakávaním napínajú na maximum) ehm, myslíte správne, výklad ikebany to ani tentokrát nebude. Napíšem recenziu na iné anime... (Publikum spľasne. Dych synchronizovane vypustený z množstva pľúc prevrhne nádobku s ikebanou.)

Vďaka Tej, ktorú netreba menovať som mal možnosť spoznať čudo zvané Fairy Tail. Nie, neprepísol som sa, je to chvost. Odohráva sa v časoch, keď mágia bola tak neodmysliteľnou súčasťou bežného života, že ste si bez nej nemohli uvariť ani šálku čaju.

1. 

Vezmite ľubovoľnú japonskú videohru RPG žánru a vyhoďte všetky hrateľné časti a získate dosť dobrú predstavu o tom, o čo vo Fairy Taili ide.
Hrdinka prichádza do mesta, presláveného skôr rybami než kúzelníkmi (je totiž ešte len na prvom leveli), v obchode sa pokúša kúpiť si magický predmet za 20000 jewel. Používa svoje ženské vnady, aby si zaistila zľavu.


Potom sa chce dostať do kúzelníckej gildy, ale tam len tak bárskoho nepustia. Nám je už jasné, že musí splniť pre niekoho quest, aby jej dotyčný  napomohol radou, či dokonca ju posunul ďalej v deji. Našťastie sme ušetrení úlohy typu „nazbieraj 25 vydrích nosíkov a vráť sa sem“ – hoci, na druhej strane by to možno bolo aj ku komickému prospechu...

Nasleduje rozhovor s nehrateľnými charaktermi (NPC) na námestí a objavuje sa fičúrsky kúzelník Salamander, ktorý našu hrdinku naláka na banket, z ktorého sa nakoniec vykľuje únos loďou. Ak sa vám predchádzajúca veta zdala byť príliš rýchlim zhrnutím, nič si z toho nerobte, precvičujem si ekonomickosť výrazových prostriedkov.


Milá hrdinka je zachránená ľahko afektovaným mačaťom Happy a dej sa už ďalej úzko pridržiava štruktúry videohry – milá hrdinka zošle summoning, čiže privolá mocnú bytosť, vo všeobecnosti niečo zo západnej mytológie prekrútenej v krátkych, nenechavých žltých prstíkoch japonských tvorcov, v tomto prípade zviera západného zverokruhu. Toto za spektakulárnej animácie poničí nepriateľský koráb.

Nasleduje boss-fight, kde bodrý jedák Nacu čelí Salamandrovi a počas toho 1. obaja zosielajú kúzla a vykrikujú ich názvy, ktoré by v hre boli uvedené pekne pod sebou v šedej tabuľke, 2. zboria mesto a nakoniec sa nám utvorí dvojčlenné jadro budúcej hrdinskej grupy, za ktorú budeme hrať ktorá bude zažívať mnohé dobrodružstvá v nasledujúcich dieloch.


Zatiaľ to s celkovým hodnotením nevyzerá najlepšie, ale ešte si idem pozrieť opening a ending sekvencie (tie som z istého dôvodu musel predtým preskočiť), možno ma to prinúti radikálne zmeniť názor. Počkajte tu. Nikam neodchádzajte. (JA VÁS VIDÍM!)

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

Umm, nie, neprinútilo. Koľkože som to dal prvému dielu Bleachu????

40% + 30% pridaná hodnota za príjemnú spoločnosť* ;,)

*ktorá sa väčšiny z vás, milí čitatelia, týkať nebude, takže ostaneme pri tej štyridsiatke, hej?


(all pictures are courtesy of google images)

Monday, October 10, 2011

Bleach episodes 23-29

23 až 29


Ako áno, ako nie, skrátil sa mi sa čas, ktorý môžem venovať recenziám, no chuť do pozerania našťastie neodpadla. Na druhej strane, niet veľmi o čom písať – naši hrdinovia boli v záujme infiltrácie veliteľstva šinigami vystrelení z dela a teraz sa ponevierajú spletitými uličkami onoho Dvora čistých duší, narážajú na náhodné skupinky ozbrojencov, ktorí sa ich snažia nájsť a zadržať a, keďže sú protagonisti rozpŕchnutí, snažia sa nájsť medzi sebou navzájom, takisto sa snažia nájsť Rukiu a ich sa na opátku zas snaží nájsť kapitán Zaraki Kenpači (a to už dobré štyri diely sa takto hľadajú, forchrissake...).


Medzitým sa máme možnosť oboznámiť s pomermi na šinigami veliteľstve a sú to práve načrtnuté intrigy medzi kapitánmi jednotlivých oddielov, ktoré nás nechávajú v napätí špekulovať, čo sa zomelie ďalej. Nenásilne spoznávame aj sľubné charaktery jednotlivých veliteľov a ak sa im v budúcich dieloch nepodarí rozohrať spletitú a diabolskú back-stabbing, double-crossing šachovú partiu s dušami smteľníkov i nesmrteľníkov, budem veľmi sklamaný.


Takisto dúfam, že prvá konfrontácia s Kenpačim bude stáť za to, pretože po tom štvordielnom build-upe už očakávam niečo skutočne kataklizmatického. Nové postavičky sú solídne, ale nemali ešte šancu veľmi prirásť k srdcu, možno okrem Yoruiči-sana, ktorý vyzerá presne ako náš kocúr. („Presne“ v tomto prípade znamená, že s ním zdieľa dva charakteristické znaky: je to kocúr a je čierny.)


Nemám už veľmi o čom písať, ale „natípal“ som dosť veľa pekných obrázkov a je škoda ich sem neumiestniť, takže teraz vás poprosím, aby ste sa tvárili, že čítate veľmi intelektuálnu reflexiu týkajúcu sa hlbokej dichotómie medzi svetom smrteľníkov a svetom šinigami, ktorá sa stáva katalyzátorom skrytého sexuálneho napätia medzi Inoue-san a jej zborom čarovných víl (a víliakov), čo v konečnom dôsledku vyústi do freudovského očistca popustených živočíšnych pudov a k synestetickému vnímaniu vlastného libida... Dobre, teraz už tento odsek vyzerá dostatočne hrubo.


                                           60% a keď mám slabšiu chvíľku, tak možno aj 70%

Saturday, October 8, 2011

Bleach episodes 21-22

21. & 22.

Tak som to prechválil. Po prvotriedne načatom štarte nového story arcu zaťahuje autor ručnú brzdu a voľným driftom sa šmýka niekam, kam vôbec nechceme ísť. Ja mu rozumiem, osadenstvo seriálu sa vybralo priamo do osieho hniezda, teda na veliteľstvo Soul Society, kde sa to len hemží rôznymi protivnými a protivne mocnými šinigami, takže potrebuje čas, aby si premyslel, ako z toho elegantne vykorčuľovať, aby to nepôsobilo lacne. Keďže sa od neho očakávalo nové pokračovanie mangy každý týždeň, sú to vskutku šibeničné nároky.


Zatiaľ, čo sa naši hrdinovia trtošia na predmestí duchovného mestečka, kam prechodne prichádzajú duše očistené šinigami pracovníkmi, a mudrujú, ako sa dostať do dobre stráženého centra, divák si musí s podloženou bradou odtrpieť niečo, čo atmosférou i náplňou pripomína horšie epizódy Ruróni Kenšina. Pozeráme sa na množstvo prehrávajúcich, nezaujímavých postáv a častokrát sa pýtame samých seba, s koľkými stock characters sa ešte musí Ičigo skamarátiť tak, že im dá do držky a presvedčí ich o svojich ľudských prednostiach, kým toto skončí a začne sa riešiť niečo zaujímavé.

Interakcia v partičke dobrodruhov takisto nefunguje, je stále viac menej naviazaná na Ičiga a medzi ostatnými charaktermi chýba to správne iskrenie. Navzájom si prakticky nemajú čo povedať, len z času na čas okomentujú dianie. Toto je definícia anime priemernosti.
                                                                                                                          50%

Bleach episodes 19-20

19. & 20.

Napriek nervydrásajúcemu vyvrcholeniu línie s Rukiinými prepožičanými duchobijeckými schopnosťami a laškovaním v školských učebniach (t.j prvých asi 17 dielov) si anime stále udržiava napätie a pomerne vysoko nasadená latka sa musí otriasať po každom ďalšom dieli. Hrdinov nachádzame v nezávideniahodnom rozpoložení, kde jeden/na je na dobrej ceste rýchlo sa stať duchom hollow a druhý/á čaká na vykonanie šinigami spravodlivosti a napoviem vám, že verejnoprospešné práce to nebudú.


Obe epizódy sú pomerne strhujúce a dávajú za pravdu prísloviu „ťažko na cvičisku a v Soul Society neviem ako bude, ale asi tiež nič moc.“ Dozvedáme sa množstvo lahôdok z bleachovského kánonu, vypichol by som z nich priebeh premeny duše človeka na hollow po preťatí duchovnej reťaze, kde tým zvyšným článkom reťaze narastú také roztomilé ústa, ktoré začnú požierať samy seba, až dotyčnému ostane len diera namiesto srdca. Kto to nevidel má teraz možnosť podstúpiť menšie duševné cvičenie pri predstavovaní si tejto situácie.

Druhou lahôdkou je nápad perzonifikácie zanpakutó mečov, ktoré používajú šinigami. Je to tak. Ičigo sa bude rozprávať so svojim vercajkom. Ehm, predchádzajúca veta vyznela trochu divne, tak sa skúsim poopraviť: Ičigo sa musí naučiť načúvať svojej zbrani a zavolať jej meno, inak to s ním dobre neskončí. Človek niekedy zabudne na to, že séria má zo tristo dielov a úprimne prežíva momentálne dianie na obrazovke, ako by to mal byť Koniec všetkých dní(TM). Ale to je to čaro, ktoré dokáže vykúzliť dobré dramatické dielo.


Tak prečo, pýtate sa a hádžete smerom ku mne rajča, ktoré si vaša malá sestra vybrala z desiaty, pretože bolo zvláštne hnedé a vráskavé, prečo len tých úbohých, nízkych, potupných 80%? Možno preto, chytám bez zaváhania do ruky rajča, opatrne ho kladiem na zem a vyťahujem antiseptické vreckovky na osvieženie rúk, možno preto, že si vážim svoju recenzentskú integritu, reputáciu kritika a nemienim sa dať strhnúť nadšením. Možno preto, krčím antiseptickú vreckovku a odkladám ju do triedeného odpadu, že som pri sledovaní nebol v najlepšom rozpoložení.

A možno sa mi páči ten tvar, koniec koncov, keď sa prevalí na bok, môže z toho byť nekonečno... Ale raz sa aj to nekonečno, viete, odtentuje a POTOM... Budem tam čakať. (počkať... kam som sa to dostal? Žeby na koniec poviedky nominovanej na Cenu Fantázie 2011? Aha. Tak nič.)
                                                                                                                          80%

Friday, October 7, 2011

Bleach episodes 15-18

15.

Tak je tu ďalšia ľahkovážna, srandovná epizóda, aby si hrdinovia mohli odpočinúť po búrlivom dianí v tých predošlých. Nikto nerozmazúva podivuhodné udalosti minulých dielov a stredoškolský život pokračuje se vším všudy. Výnimkou je Kon, ten oduševnelý plyšáčik, ktorému Ičigo prenecháva svoje hmotné telo vždy, keď musí ísť bojovať vo svojej šinigami podobe. Nespokojný s hrubým zaobchádzaním sa vydáva na cestu za niekým, kto s ním bude jednať ako so sebe rovným, najlepšie, ak to bude niekto s veľkým poprsím.


Uvidíme ešte lesbické výpady Orihiminej spolužiačky, Yoruičiho, ktorý nie je len obyčajným čiernym kocúrom a Rukiino ťažké rozhodnutie. Okrem toho však len máločo utkvie v pamäti.
                                                                                                                       60%
16 & 17

Rukiini kolegovia zo Soul Society si všimnú jej podivuhodného počínania v ľudskom svete and the shit finally hits the fan. Po kratšej (trvajúcej asi jeden diel) výmene názorov stráca jedna z hlavných postáv bolestivým spôsobom všetky svoje schopnosti a ďalšia je odvedená na popravu. Život šinigami, ako sa dozvedáme, to nie len samý smiech a hry...


Zoznamujeme sa s maniakálnym ryšavcom, poručíkom Abaraiom a kapitánom Kukičim, starším „bratom“ Rukie, v ktorom je asi toľko citu ako v trojdňovom, už mierne zaváňajúcom rybom filé. Hrdinovia robia, čo dokážu, ale smutný koniec aj tak neodvrátia. Na tomto mieste by sa mohla manga aj anime naozaj skončiť a zapísať sa do dejín ako zaujímavý experiment a reflexia ľudského sebaobetovania, dezilúzie dospievajúcich ľudí a... ehm, sociologická štúdia krvilačných duchov. Ale, ako vieme, bude to nakoniec trochu ináč...
                                                                                                                       80%

 18.

Ako len mohli všetky deti zabudnúť na svoju milú spolužiačku Kikuči-san? Je to akoby nikdy neexistovala... Pred Ičigom sa črtá dlhá cesta a keďže svet šinigami je plný nebezpečia, bude potrebovať priliehavý tréning. Tento, okrem iného pozostáva z:

1) kick-boxerských zápasov na život a na smrť s osemročným dievčatkom
2) násilného odtrhnutia od svojho hmotného tela, uvrhnutia do hlbokej priepasti v disproporcionálne veľkom medzipriestore kdesi pod Uraharovým obchodom s okovami na rukách a následný pretek s časom za postupného odhnívania vlastnej duše

Myslím, že náš hrdina si letné prázdniny takto nepredstavoval, no my ostatní môžeme mať radosť, pretože sa nám rysuje epický a veľmi výdatný story arc, ktorý sa hneď tak rýchlo nerozuzlí. Pri posledných dieloch som začal uvažovať, či nesiahnuť po uctievanom 90-kovom hodnotení, ale radšej si nechávam rezervu a autorom možnosť príjemne ma prekvapiť v budúcnosti.

                                                                                                                      80%

Thursday, October 6, 2011

Bleach episodes 12-14

12, 13 & 14

Ale sa nám to utešene rozbieha. Duchovia hollow sa rodia ako huby po daždi, malé copaté dievčatká siahajú po guľometoch a prakticky každá z postáv seriálu sa dostane do prekérnej situácie. Zápas medzi Ičigom a Išidom (ktorý, keďže prominente figuruje v openingu aj v zozname charakterov na wikipédii, určite nebude epizodickou postavou, ako som sa domnieval) spôsobí, že... ehm... obloha praskne... a vynorí sa samotný Menos Grande! {orchestra cue: dramatic music} A vetešník Urahara sa tomu všetkému lišiacky prizerá...


V tomto story arcu nadobúda konečne väčšina postáv schopnosť priamo vidieť duchov a k tomu ešte aj pekný balíček nadprirodzených schopností. Skoro to vyzerá, že celé anime, resp. manga boli koncipované tak, aby sa dali hladko adaptovať ako videohra. Pravdepodobnejšie je však to, že sa tu len prejavuje japonská postmoderná estetika, ktorá je výrazne poznačená videohernou kultúrou, alebo s ňou aspoň zdieľa rovnaké korene.

Zo špeciálnych schopností ma najviac zaujala tá, ktorú získala Inoue Orihime (pre mňa dosť nečakaný vývoj: „I’m Orihime and I’m here to kick ass and chew [umebóši-flavoured] bubblegum. And I’m all out of g...“ pwaaah, toto sa nedá ani dopovedať!), a síce: transsexuálnu šesticu okrídlených víl, s ktorých pomocou dokáže vztýčiť ochranný štít, uzdravovať a iné podobné vylomeniny.


V scéne, kde praskali okenné tabule pri útoku hollow ma zaujalo hlásenie o zemetrasení. Najprv som si myslel, že to má len dodať flavor tejscéne, ale potom ma napadlo, či sa fakt nejednalo o reálnu správu o zemetrasení v priamom prenose, pretože (hoci to do kontextu scény pasovalo) nebolo zrejmé, odkiaľ sa to hlásenie vzalo. Hmmm.

Samozrejme sa za ten čas stihne na svetlo sveta povyťahovať plno emocionálneho špinavého prádla patriaceho rozličným charakterom a nechá sa na slnku presušiť za zvonenia Ičigovho zanpakutó meča a vrzania Išidovho spirituálneho luku. Keď už sú tie citové výlevy pridlhé, jedna postava povie tej druhej: „drž už pec,“ a tak sa zachováva flow a dráma funguje.


Po epickom zakončení prišlo rozčarovanie v podobe zmenených end titles – namiesto príjemného popíku, na ktorý som si už privykol, tam začnú dosť otravne rapovať a celkový dojem ide do kôpru. Kto to vyberal tie pesničky?

                                                                     90% - 10% za ten hrozný ending

Wednesday, October 5, 2011

Bleach episodes 10-11

10.

Do Kamakury (kde sa odohráva seriál – ha a to som si myslel, že sa všetky anime musia odohrávať v Tokiu) prichádza rádoby-exorcista, ktorý zaháňa duchov a zabáva pri tom davy. Je úplné jasné, že mu v konečnom dôsledku Ičigo bude musieť zachraňovať jeho r...  hrdosť a holý život.

Neviem ani, čo napísať o tomto dieli. Jeho najväčšou devízou je, že nie je rozťahaný do dvoch epizód. Sú tu pokusy o komiku, tento raz ma ale nechávali celkom chladným. Jediným dôvodom, prečo si ho pozrieť, môže byť chuť dívať sa na známe postavy v nových situáciách, ale keď si vezmeme, koľko dielov má toto anime, tak... Inými slovami, o nič neprídete, ak ho vynecháte.
                                                                                                                        60%

11.

Tento diel je o spolužiackej (mužskej? adolescentnej? šinigamiduchozabíjačskej?) rivalite medzi... wait for it... áno, hádate správne, oranžovovlasým mládencom, šinigami náhradníkom Ičigom a akýmsi svetským bojovníkom proti zlým duchom a majstrom ručných prác...

Tento diel ma takisto veľmi nechytil, takže sa miesto rozboru zameriam na jednu maličkosť, ktorá ma zaujala. Vysvitne, že onen majster ručných prác je asi posledným žijúcim príslušníkom prastarého klanu, ktorého členovia svojho času po celom svete naháňali a ničili duchov hollow, teda až dovtedy, kým neboli všetci kvôli svojim nekonformným metódam pred 200 rokmi vyvraždení a tento klan sa volá... Quincy...

Nič? Tak vám to poviem ešte raz a po japonsky: Kvinčí...

Stále nič? Tak to potom bude asi len mnou.

V ďalšom dieli sa pravdepodobne dozvieme, či je Ičigo (hlavná postava seriálu) väčší borec ako ten druhý borec (náhodná, pravdepodobne epizodická postava), ale ja osobne na toto rozuzlenie nebudem čakať so zatajeným dychom. Takže, nech už to dopadne akokoľvek, don’t sweat it, Ičigo, veď je každému úplne jasné, že Orihime miluje LEN TEBA!

                                                                                                                60%