A man's best friend and co-habitant...?

Tak, pokračujeme úryvkami z mojej korešpondencie, tentokrát tematicky zjednotenými okolo jedného zástupcu japonskej a svetovej fauny.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
DEŇ 2 – NIE, "GOKIBURI" NAOZAJ NIE JE NÁZOV JAPONSKEJ ŠPECIALITY

Ak chcete vedieť čoho, tak si vytiahnite historický atlas alebo mapu Nemecka a nájdete ich ako členov jednej zo spolkových republík. Napoviem vám, sú hnedí (ehm...) a majú pekne vyvinuté tykadielka.

No, nač to naťahovať,  jeden ma privítal večer pri návrate domov. Pľuha, čakal tam na mňa, že si na mne pošmáčkne... (študuje v encyklopédii heslo „la cucaracha“ a opravuje text) ... čakal, že si pošmáčkne na banánových šupách, ktoré som neprezieravo nechal štyri hodiny v smetnom kýbliku pri dverách. Ale zaskočilo ho, že som rozsvietil a utiekol popod dvere. Vyzbrojený prostriedkom na čistenie záchodov som bojácne pootvoril dvere a kužeľ svetla poodhalil úskok môjho protivníka – čakal vonku pred dverami v kúte, kým zhasnem, aby opäť infiltroval môj velín, z ktorého vysielam do všetkých kútov Japonska svoje blahodárne zenové vibrácie. Takúto svätokrádež som strpieť nemohol, tak som po ňom začal striekať svoj dermatologicky testovaný preparát a hnal som ho až za živý plot. Pochybujem, že mu to spravilo čo i len vyrážku, ale snáď ho prešla chuť na cudzie banánové šupy a nezmieni sa o umiestnení môjho HQ pred svojimi spolupracovníkmi.

Odvtedy nestrpím v byte ani v jeho okolí žiaden biologický odpad, chladničku používam ako krátkodobý medzisklad zvyškov a rýchlo sa všetkého zbavujem v erárnom kontajneri. Tam sa japonské šváby môžu venovať triedeniu odpadu do 10 kategórii čo im hrdlo (alebo jeho švábí ekvivalent) ráči a spĺňať tak spoločensky prijateľnú úlohu.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Ako sa ukázalo, šváb nepovedal posledné slovo, a tak môžem podať toto svedectvo:
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
DEŇ 6 - KNOW YOUR 
COCKROACH

Tak dnes som pol dňa zabil vyspávaním a vstal som až o desiatej, lebo včera v noci som ponocoval s knižkou. Aby toho nebolo dosť, keď som sa už o pol štvrtej vybral na konečnú predposteľnú toaletu, cestu mi skrížil šváb. Áno, šváb sa vrátil, with a vengeance. Bol na love, síce neviem čoho (môjho šampónu a jednorazových žiletiek?), ale bol a　šinul si to po záchodových dverách. Neviem, či bol viac v šoku on alebo ja, ale keď som sa vrátil vyzbrojený škatuľou od topánok, bol preč a ani polhodinové hľadanie neodhalilo jeho súradnice. Dnes som si kúpil v nákupnom centre Bell Mall tzv. GOKIBURI HOIHOI, slávny to japonský vynález, resp. domček pre šváby, ktorý nie je ani tak domčekom ako skôr smrteľnou pascou... muahaAHAHAH!!! Neko strikes back, and terrible retribution is at hand!
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Nakoniec dômyselne nastražené pasce nepriniesli vytúžené obete. Šváby nad prenikavo smrdiacou návnadou ohrnuli nos (alebo tú časť svojej anatómie, ktorú zvyčajne ohŕňajú) a nerušene sa venovali svojim záležitostiam. Našťastie medzi nami od tej doby nevznikli žiadne vážnejšie konflikty a možno povedať, že si udržiavame harmonické spolunažívanie, založené na vzájomnom rešpekte a nezasahovaní do osobného priestoru toho druhého - ja im neleziem do odpadkov a oni si nechodia sušiť krovky do mojej klimatizáciou vyhrievanej miestnosti. I think this is a beginning of a beautiful relationship...

The first few e-mails to my homies (excerpt)

Takto vyzeralo niekoľko mojich prvých mailov do košického HQ, ktoré som napísal po príchode do Japonska.

2 Oct 2010 13:43:54

Milá rodinka,

Po dlhšom čase sa mi naskytla príležitosť napísať Vám - tak teda píšem - hoci nie bez problémov, lebo medzerník na japonskej klávesnici je mrňavý a neustále sa mi to prepína na hiraganu, takže sa nečudujte, ak zrakom sem-tam zavadíte o nezrozumiteľný klikihák. Práve sedím v jednej z internetových 24 hodinových nonstop kaviarní/herní, o ktorých ste iste počuli. Klíma mi neúprosne fúka na hlavu a nie je možné použiť hlasové dorozumievanie ako Skype  (ktorý ani nie je nainštalovaný), takže celkom biedny dojem na to, že za dve hodiny platím 600 jéčok. Našťastie sú v tom zahrnuté aj bezplatné nápoje, čo práve teraz využijem. (mmmn, sladký Royal čaj s mliečkom, chlip-chlip, sŕk) Tak, už som aj dopil, môžem si ísť po ďalší... Tak, kde som to bol ? Aha, Japonsko.

Nuž, asi si zvyknem, cítim, že si už pomaly začínam, ale aj tak... no, mnm, asi bude lepšie začať pekne po poriadku.

LET

Čo povedať, všetko prebehlo v pohode, žiadne turbulencie, ani čajka nevletela do prúdového motora. Síce som oka nezažmúril, ale inak cesta nebola o nič náročnejšia ako taký výlet vlakom do Prahy.

Narita bola fajn. Čakanie v radoch bolo pod hranicou štandardu otravnosti. Od runwaya nás viezli autobusom a prestúpili sme na vláčik. Neexistuje, aby sa človek stratil - všetko je vysvetlené tak, aby to pochopili aj Japonci, takže našinec odchovaný na zmätočných inštrukciách a byrokratickom nezáujme to zvláda s prehľadom.  Personál bol milý a zodpovedal mi, čo som potreboval a cesta autobusom do Ucunomije bola už len maličkosť.

Bezproblémový vstup do krajiny vo mne vyvolal pocit neohrozenosti, ktorý sa ukázal byť zradný (que dramatic sound effect) (...popíja bielu kávu a pri dramatickom zvukovom efekte sa preľakne, až skoro popolieva seba a klávesnicu horúcim nápojom ...) Ehm. No, nebolo to nič hrozné, akurát sa mi od príchodu neprestávala točiť hlava. PREČO? To sa dozviete onedlho! ~Ichiko (...zamyslene krúži hrnčekom, na ktorom je medvedík Pú a Prasiatko....)

  

2 Oct 2010 15:23:53

LOST IN TRANSLATION

Okolo pol tretej som dorazil autobusom do Ucunomije. Na zastávke ma už čakala ČÍŇANKA DOBROVOĽNÍČKA (tm), ktorá ma taxíkom odprevadila ku Kobajašiovej z oddelenia pre medzinárodné a zahraničnoštudijné záležitosti.

Kobajašiová bola veľmi ochotná, sympatická a omylom som ju nechal, nech sa mi naťahuje s batožinou. Hodila ma autom k môjmu "apáto", čize garzónke, a k mojej nastávajúcej (v zmysle "budúcej" - nie, nechystám sa ženiť) rozvernej landlady, ktorá sama seba nazýva "obásan" (babi), ale v skutočnosti sa volá Išikawa. Ukázali mi byt, rôzne faktúry a zmluvy v japončine, z ktorých som bol jeleň a priateľsky do mňa hučali sprava zľava až  „krúpěj potu skanula po mojom obočí“. Potom som zaplatil preddavok nájomného, poďakoval Kobajašiovej a nasledoval svoju landlady do jej obyváku, kde bol obraz jej starého otca v uniforme a rôzne artefakty z ciest, od antickej busty po figúrku amerického mohawka, či cherokeeho, z plastu.

Moja domáca je čiperná a srdečná stará pani. Po krátkej návšteve ma radšej poslala domov, aby som sa neminul s istým Itó-sanom, (pozn. ed. - teraz už viem, že v skutočnosti ide o ženu, nuž čo - japonské mená) ktorému volala Kobajašiová, aby na mňa počkal a ukázal mi, že kde, čo a ako.  Miesto toho tam na nás čakal milý plynár, čo počúva Red Hot Chilli Peppers a vypytoval sa ma na nejakého nášho futbalistu, ale potom si uvedomil, že je v skutočnosti z Bulharska. Bol veľmi ochotný a vysvetlil mi, ako sa používa plyn (mám samozapaľovací plynový horák s ventiláciou), ako teplá a studená voda (t.j. otočením červeného kohútika tečie teplá!!!) a nechal mi svoje číslo, keď budem potrebovať nejakú radu ohľadom plynu. Predbežne mám všetko zariadené - voda tečie, plyn sa valí, vietor fúka, žiarivky vysielajú svoju blahodarnú žiaru... NEXT: opis príbytku. Majte sa krásne!

3 Oct 2010 12:22:59

THE ROOM and
I'M WORRIED ABOUT GARBAGE DISPOSAL, THE SYSTEM THEY'VE GOT IN JAPAN

Môj príbytok sa skladá z priestrannej obývacej spálne-pracovne, kúpeľne a chodbičky, kde je zaradom naskladaná chladnička, drez, plynová dvojplatnička a práčka. Potom nasleduje tradične znížená (asi polmetrová) oblasť na prezúvanie a dvere von.

Byt je súčasťou dvojposchodového bytodomu v typickom modernom japonskom štýle, t.j. vyzerá, že je postavený z lepenky a vlnitého plechu ako cca. 50 percent domov v tejto štvrti. Interiér žiari novotou, kúpeľňa je čistučká, vykachličkovaná a má VAŇU ( čo som hneď prvý večer využil a spravil si kúpeľ s arómou ruží). Izba má akurát len stôl, stoličku a koberec. Vo vstavanej skrini som našiel futon a nejaké staré prikrývky – nič na tom - ustlal som si na ňom spacák, kým budem mat čas všetko poprať. Okrem mňa dvojposchodový bytodom obývajú ešte piati "gaidžinovia" a vedľa sú aj nejakí japonskí študenti.

Najzaujímavejšie sú dvere a okná, ktoré sú posuvné - čiže v tradičnom japonskom štýle. Väčšiu časť jednej steny izby vlastne tvoria priehľadné posuvné dvere zo skla, sieťka a na noc sa dá roztiahnuť aj ten vlnitý plech, takže mi nič nebráni sedieť v izbe, odsunúť všetky posuvné okná a steny, odhrnúť záclony a vychutnávať si pouličný život - resp. stať sa jeho súčasťou.

Je tam pekný výhľad na triedený odpad (pánovi plynárovi som sa posťažoval, že nechápem ten ich systém triedenia a recyklácie. Na dverách mám taký plagát, ktorý vysvetľuje triedenie odpadu do 10 (slovom DESIATICH!!!) kategórií (pani domáca mi čosi letmo vysvetlila, ale to som práve došiel a bol som mimo), no a milý plynár vyhlásil, že ani Japonci ho nechápu), štrkopieskovú cestu a dnes som videl jedného postaršieho pána ako nebezpečne balansoval na kamennom múriku a niečo riešil okolo stromčekov.

Atmosféra v susedstve mi príde veľmi priateľská až rodinná. Dnes mi cez otvorené dvere=okno=stenu nazrel nejaký úplne neznámy starý pán a spýtal sa, či už mám posteľ. Pripomína mi to Límanove spomienky na Tokio 60. rokov, kde ho v holičstve privítali : "Dobrý deň, vy ste ten gaidžin, ktorý býva u pani tej-a-tej z našej štvrte?" Žeby Ucunomija ešte mala to, o čo Tokio prišlo?

Tak, tu by som dnes ukončil svoje rozprávanie. Táto blogovacia záležitosť je vyčerpávajúcejšia, než som sa domnieval. Ďakujem mojej najlepšej korektorke, že sa podujala doplniť diakritiku tejto znôške narýchlo naklepaných nezmyslov, ktoré som horúčkovito snoval po nociach v dúpäti otaku.

'Ere now, look what the cat brought in!

(Language disclaimer: This blog is primarily intended for perusal of my Slovak/Czech-speaking friends, family members and associates, and as such the bulk of it will be written in Slovak with, possibly, some English (or maybe even Japanese) entries here and there, as the muses strike me. My apologies to any unfortunate souls, who may have happened upon this insignificant partition of the great internet jibbery-jab, who, thus informed, find themselves unwilling to accept this language-mingling outrage, and to whom I may suggest to head for the door, which is at the end of the hallway on the right, don't forget to take your umbrella, thank you very much.)

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Vitajte na prvom zázname môjho novučičkého blogu, v ktorom sa budem zameriavať na niektoré vybrané a "nesmierne ožehavé" témy týkajúce sa popkultúry a alternatívnej kultúry v jej najrozličnejších formách a prejavoch, ako aj na svoje skúsenosti a zážitky zo študijného pobytu v Japonsku, či čokoľvek, čo mi príde na um a budem to pokladať za hodné zvečnenia na serveroch spoločnosti Google, a tým pádom aj v krátkodobej pamäti prípadných čitateľov tohto blogu. V neposlednom rade by som ho chcel využiť aj na publikáciu svojich poviedok, či iných patologických zásahov do povedomia nič-netušiacej spoločnosti. 

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

S frekvenciou asi dvoch záznamov za týždeň by som si dovolil začať zbežným opisom môjho príchodu do Japonska a (v dobe písania aktuálnym, teraz už retrospektívnym) priblížením najdôležitejších okamihov prvých troch týždňov môjho štúdia/pôsobenia/ponevierania sa po Utsunomiya University a jej okolí.