A man's best friend and co-habitant...?

Tak, pokračujeme úryvkami z mojej korešpondencie, tentokrát tematicky zjednotenými okolo jedného zástupcu japonskej a svetovej fauny.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
DEŇ 2 – NIE, "GOKIBURI" NAOZAJ NIE JE NÁZOV JAPONSKEJ ŠPECIALITY

Ak chcete vedieť čoho, tak si vytiahnite historický atlas alebo mapu Nemecka a nájdete ich ako členov jednej zo spolkových republík. Napoviem vám, sú hnedí (ehm...) a majú pekne vyvinuté tykadielka.

No, nač to naťahovať,  jeden ma privítal večer pri návrate domov. Pľuha, čakal tam na mňa, že si na mne pošmáčkne... (študuje v encyklopédii heslo „la cucaracha“ a opravuje text) ... čakal, že si pošmáčkne na banánových šupách, ktoré som neprezieravo nechal štyri hodiny v smetnom kýbliku pri dverách. Ale zaskočilo ho, že som rozsvietil a utiekol popod dvere. Vyzbrojený prostriedkom na čistenie záchodov som bojácne pootvoril dvere a kužeľ svetla poodhalil úskok môjho protivníka – čakal vonku pred dverami v kúte, kým zhasnem, aby opäť infiltroval môj velín, z ktorého vysielam do všetkých kútov Japonska svoje blahodárne zenové vibrácie. Takúto svätokrádež som strpieť nemohol, tak som po ňom začal striekať svoj dermatologicky testovaný preparát a hnal som ho až za živý plot. Pochybujem, že mu to spravilo čo i len vyrážku, ale snáď ho prešla chuť na cudzie banánové šupy a nezmieni sa o umiestnení môjho HQ pred svojimi spolupracovníkmi.

Odvtedy nestrpím v byte ani v jeho okolí žiaden biologický odpad, chladničku používam ako krátkodobý medzisklad zvyškov a rýchlo sa všetkého zbavujem v erárnom kontajneri. Tam sa japonské šváby môžu venovať triedeniu odpadu do 10 kategórii čo im hrdlo (alebo jeho švábí ekvivalent) ráči a spĺňať tak spoločensky prijateľnú úlohu.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Ako sa ukázalo, šváb nepovedal posledné slovo, a tak môžem podať toto svedectvo:
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
DEŇ 6 - KNOW YOUR 
COCKROACH

Tak dnes som pol dňa zabil vyspávaním a vstal som až o desiatej, lebo včera v noci som ponocoval s knižkou. Aby toho nebolo dosť, keď som sa už o pol štvrtej vybral na konečnú predposteľnú toaletu, cestu mi skrížil šváb. Áno, šváb sa vrátil, with a vengeance. Bol na love, síce neviem čoho (môjho šampónu a jednorazových žiletiek?), ale bol a　šinul si to po záchodových dverách. Neviem, či bol viac v šoku on alebo ja, ale keď som sa vrátil vyzbrojený škatuľou od topánok, bol preč a ani polhodinové hľadanie neodhalilo jeho súradnice. Dnes som si kúpil v nákupnom centre Bell Mall tzv. GOKIBURI HOIHOI, slávny to japonský vynález, resp. domček pre šváby, ktorý nie je ani tak domčekom ako skôr smrteľnou pascou... muahaAHAHAH!!! Neko strikes back, and terrible retribution is at hand!
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Nakoniec dômyselne nastražené pasce nepriniesli vytúžené obete. Šváby nad prenikavo smrdiacou návnadou ohrnuli nos (alebo tú časť svojej anatómie, ktorú zvyčajne ohŕňajú) a nerušene sa venovali svojim záležitostiam. Našťastie medzi nami od tej doby nevznikli žiadne vážnejšie konflikty a možno povedať, že si udržiavame harmonické spolunažívanie, založené na vzájomnom rešpekte a nezasahovaní do osobného priestoru toho druhého - ja im neleziem do odpadkov a oni si nechodia sušiť krovky do mojej klimatizáciou vyhrievanej miestnosti. I think this is a beginning of a beautiful relationship...