Tentokrát budeme variť

Ako napovedá titulok, dnes by som sa chcel povenovať kulinárskej téme. Na začiatok priznávam, že moje schopnosti, pokiaľ ide o varenie, nemožno nijak opísať ani ohodnotiť, lebo jednoducho neexistujú. Keď som sa niekedy ocitol v nezávideniahodnej situácii, kedy mi nemal kto (rodič, starká, kuchárka v menze, neznáma pani robiaca ochutnávku ražniči v japonskom super- markete, atď.) poskytnúť teplú poživeň, bol som väčšinou nútený uchýliť sa k osvedčenej kombinácii maces + kombinácia čohokoľvek z chladničky, alebo pochúťkam chladnej kuchyne známym tiež ako „Tuniak z konzervy“ či „Dobré ráno so sušienkami Bebe dobré ráno.“ Moje znalosti v oblasti prípravy jedál teda donedávna boli vskutku žalostné a jediným tepelným spracovaním potravín bolo v mojom prípade ohrievanie mliečka v mikrovlnke. No dobre, možno preháňam, aby tento blog post vyznel trošku bulvárnejšie, ale skutkovú podstatu veci vyššie uvedené približne napĺňajú.

Avšak život Japonsku so sebou priniesol potrebu z času na čas si niečo pre seba ukuchtiť – koniec koncov, dodávky macesu z domoviny sú nepravidelné a skôr výnimočné, no a aj tá čikuwa sa človeku po čase preje. Nechcem tým naznačiť, že by som sa náhle zmenil na kuchára bez čapice, zástery, varešky alebo súdnosti, len to, že som sa viac začal zaujímať o varenie, recepty a veci s tým súvisiace. Naplnený hrdosťou na každý zo svojich výtvorov som neváhal a v duchu japonskej tradície „ukazovák mám prirastený na gombíku digitálneho fotoaparátu“ som si ich pekne zo všetkých strán vyfotil. S niektorými z týchto obrázkov, ako aj so súvisiacimi receptami, by som sa chcel podeliť  na tomto blogu.

Moje kulinárske portfólio sa utešene rozrastá a patria do neho aj mnohé z obľúbených japonských špecialít, ako napríklad lečo alebo krémová paradajková polievka. Čože? Hovoríte, že lečo nepatrí do tradičnej japonskej kuchyne? Aha. Tak v tom prípade si povieme niečo o príprave mliečnej fazuľovej polievky.

Tak, ak si dobré spomínam, na prípravu potrebujete zelenú fazuľu (doh), najlepšie mrazenú, ale ak máte čerstvú, tak tam dajte tú, čo už mám s vami robiť. Neobťažujte sa s krájaním, proste ju strčte do hrnca tak, aby moc nevytŕčala. Ďalej nakrájajte mrkvu a začnite ju variť v inom hrnci, aby sa trošku vyvarila tá mrkvová chuť (vodu vylejete). V tom istom hrnci môžete povariť aj také tie... ako to mám opísať, nechce sa mi to hľadať na internete... sú to také tenulinké japonské huby, rastú v zväzkoch po desiatkach a keď sa rozoberú a povaria (s tou mrkvou!), pripomínajú rezance. Tuhé a tenké rezance, ktoré človeku stále idú medzi zuby.

Spravte si zápražku. Ja ju robím z dvoch polievkových lyžíc múky a dvoch lyžičiek oleja. A potom to opekám na panvici a striedavo pridávam mlieko alebo múku, podľa toho, či sa mi to práve zdá moc riedke alebo moc tuhé, takže takýmto kompenzovaním mi z toho vznikne zlatistá kaša s na zápražku úctyhodným objemom. No, nech už z toho vznikne čokoľvek, pridáme to k tej fazuli a varíme. Mrkvovo-hubový vývar vylejeme a pridáme jeho pevný obsah do hrnca s fazuľou.

Pridávame mliečko až kým nebude mať dosť (to ho naučí). Ja používam istý druh japonského nápoja obohateného o kalcium, s obsahom skutočného mlieka neprekračujúcim homeopatické množstvo. Ide mi hlavne o to, aby to nejako zafarbilo tú zeleninovú polievku, vy tam pokojne dajte aj plnotučné. Na čo som zabudol? Aha – soľ, čierne korenie, ideálne celé (ja som mal len mleté) a takisto bobkový list.

Ak náhodou budete kupovať bobkáč, čiže laurel, v Japonsku, vedzte, že pre to nepoužívajú žiadny fancy výraz ako月桂樹 (gekkeidžu), ale mu jednoducho hovoria RÓRERU RÍFU (japonská predstava o čítaní anglického „laurel leaf“). Ale to aj tak bude napísané v katakane, ktorú neprečítate, takže vaše úsilie bude na každý pád márne. Bobkový list pre vás navždy zostane v Japonsku nedosiahnuteľnou komoditou. Ha, ha, ha. Ehm.

Skoro by som zabudol – pridajte tam cesnak! Pastu alebo pokrájaný, hoci aj celé struky, hlavne nech je toho veľa. Toto platí pri všetkých mojich receptoch na polievky, ale budem to opakovať zakaždým, lebo cesnak je jednoducho najlepší! Ak veľmi chcete, môžete si polievku zajedať s macesom, ale nie je to nutné. Takisto tie huby, čo slúžia ako napodobenina rezancov, v Československu nedostanete, tak zapojte fantáziu a pridajte si tam niečo, čo vám chutí.

Pre dnešok sa s vami lúčim a teším sa na skoré písanie pri ďalšej epizóde môjho pořadu „Cooking Neko (But  Not Cooking Neko Itself).“ Zatiaľ varte, verte (?) a užívajte si života.